Muž v tóge<?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" />
Voda.
Na vode čln.
Odraz Slnka na hladine.
Medzi stromami, za spevu vtákov, letu farebných motýľov, šumu a bzukotu...idylka.
Som v člne s mužom oblečeným do tógy. Do sivej. Taký nevýrazný, všedný, muž s plešinou.
Čln sa kĺže po vode.
Voda – rieka v pohybe. Mocná, a mierna – sila a pokoj sám.
Plynie... a spoľahlivo, neodvratne nesie muža i mňa kamsi ... bez zásluh.
Môj spoločník ...
... nehovorí.
Do tváre mu nevidím.
Predsa však prijímam ... silu, poznanie, dobro, pochopenie, a tú tak dôležitú pre mňa - jeho prítomnosť.
Nadarmo však skúšam klásť otázky.
Ticho.
A tak odpovede vyťahujem zo seba. Na ich konci býva najčastejšie otáznik.
Môj muž v člne často prichádza.
Nie niekto iný. Vždy ON.
Dnes - vtedy nachvíľu - sa mi zazdalo, že som v člne zazrela Boha. |