Muž v tóge<?xml:namespace prefix = o ns = "urn:schemas-microsoft-com:office:office" />

Voda.

Na vode čln.

Odraz Slnka na hladine.

Medzi stromami, za spevu vtákov, letu farebných motýľov, šumu a bzukotu...idylka.

Som v člne s mužom oblečeným do tógy. Do sivej. Taký nevýrazný, všedný, muž s plešinou.

Čln sa kĺže po vode.

Voda – rieka v pohybe. Mocná, a mierna – sila a pokoj sám.

Plynie... a spoľahlivo, neodvratne nesie muža i mňa kamsi ... bez zásluh.

Môj spoločník ...

... nehovorí.

Do tváre mu nevidím.

Predsa však prijímam ... silu, poznanie, dobro, pochopenie, a tú tak dôležitú pre mňa - jeho prítomnosť.

Nadarmo však skúšam klásť otázky.

Ticho.

A tak odpovede vyťahujem zo seba. Na ich konci býva najčastejšie otáznik.

Môj muž v člne často prichádza.

Nie niekto iný. Vždy ON.

Dnes - vtedy nachvíľu - sa mi zazdalo, že som v člne zazrela Boha.