Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Príbeh života... pokračovanie

18. 01. 2004
2
0
1718
Autor
corrado

Večná láska dvoch ľudí... 2. časť (nie posledná)

"...," povedal ticho, ale ona to vedela, nemusel ani dopovedať. Cítila z neho obrovskú bolesť, ktorou sa ju snažil nezahltiť, ale nešlo to.. Bola príliš slabá, aby prekonala strach a chlad, ale dosť silná, aby si uvedomila, že bude stáť pri ňom. Nie, nedovolí, aby ju opustil! Takto nie!

 

Domov šli potichu, držali sa za ruky, vlastne iba prepletené malíčky im prezrádzali, že majú jeden druhého nablízku. Usmiala sa. Napriek všetkému aspoň teraz vedeli na čom sú. Nechcela ho stratiť, no vedela, že človek sa v takej situácii potrebuje vysporiadať so skutočnosťou najprv sám. Ako dlho mu to bude trvať? Týždeň, mesiac, dva roky? Dovtedy možno... "Poďme na raňajky do francúzskej kaviarne," navrhol zrazu a ona bola šťastná, že sa rozprúdil medzi nimi krvný obeh. Ťažkú atmosféru podfarbovalo hnusné počasie, ale to jej vadilo zo všetkého najmenej, dokonca už necítila ani zimu.Vnútri bolo ale prehnane teplo, akoby majiteľ už čakal prvý sneh.

 

Vždy si ich predstavovala inak. Ako niečo majestátne, obrovské, tajomné a ľudskému mysleniu a pochopeniu navždy skryté. Pozerala sa na pyramídy z ťavieho chrbta a pripadala si ako v rozprávke. Pyramídy boli presne také, ako sa o nich píše, ale iba kým neprišla bližšie. V podstate išlo o kopy kamenia, fantasticky premysleným spôsobom naskladané na sebe. "Týchto tristo stupňov je na zabitie, vieš o tom, že sme večer pozvaní?", opýtal sa jej, ale na odpoveď nečakal, jej spýtavý pohľad hovoril za všetko. "Oslavuje sa v hoteli nejaké výročie, ani neviem aké," vysvetlil jej. "Musíme tam ísť? Sľúbili sme si vidieť západ slnka. Dnes sme tu posledný večer a stále sme ho nevideli." Bola smutná, ale v podstate jej to bolo jedno. S ním bola super zábava, a hoci je západ slnka niečo iné ako oslava, ľutovať to nebude. "Nepovedal som, že tam chcem ísť, iba že sme pozvaní," povedal zamyslene, ale ona vedela, že najskôr to skončí kompromisom a po západe slnka pôjdu neskôr aj na oslavu." Keď sa neskôr o pár hodín zvalila totálne vyčerpaná predovšetkým saharským slnkom povedala si - vidieť pyramídy a zomrieť. Stačilo raz, najbližšie pôjdu do Švédska…

 

 


maia
07. 03. 2004
Dát tip
... no toto je fakt o niecom uplne inom ako to pred tym... hm

Kolega
18. 01. 2004
Dát tip
Přečtu si, a pak pisnu kritiku, ju? :-)

Proč mi občas připadá, že děj skočí někam úplně jinam, než byl před chvílí? Vlastně ani nevím o čem to je.

Kolega
18. 01. 2004
Dát tip
Nie, nedovolí, aby ju opustil! Takto nie! Krásná věta... Tip

Kolega
18. 01. 2004
Dát tip
Nie, nedovolí, aby ju opustil! Takto nie! Krásná věta... Tip

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru