Nenásytnosť večera....

Neskorý večer v moc noci sa premieňa...

Noc temnú, sýto posypanú husto osadenými hviezdami.

Mesiac usmievajúc sa na trnavský internát,

tápa zrakom po komnatách hemžiacich sa životom v tento pokročilý čas.

Zo siedmeho poschodia vyčíňa mladá prváčka,

nasatá nemalým množstvom omamnej látky.

Spevom prebúdza naproti vyvaleného psa.

Ten štekot na obranu svojho zničeného odpočinku

spúšťa plným priehrštím zahnať zvuk, ktorý je mu tak príkry.

Čochvíľa sa k nemu pridá ďalší  a ďalší nepokojný najbližší stúpenec človeka.

V afekte odohnať protivníka im dodáva väčšmi na intenzite.

Útle dievča naklonené cez zábradlie odopne si sponku vo vlasoch.

Postaví sa na okraj tenkej zátarasy a so spevom pustí ruky, ktoré sa doposiaľ tuho držali.

Psiská statným brechotom pridávali na panike.

Po chvíli spev ustal.

Štekot psov premenil sa v zavýjanie.

Neskorý večer v moc noci premenený obeť získal.

Mladší brat Mesiac úsmevom na trnavský internát hľadal ďalšiu korisť.....