na brehu rieky

na brehu rieky

majestátna náruč láskavej zelene lesa...

decibely hluku

šumiace odpovede korún stromov

našepkávaniu vetra

spev vtákov

bzučanie všadeprítomného hmyzu

decibely, ktoré tvoria ticho lesa,

neviditeľné oči, strnulé telá

zatajenej  zveri,

(ktorá popiera, že tu dýcha a žije)

slnečné škvrny na steblách trávy,

pohyblivé tiene listov,

vytvárajúce meniace sa tvary

dotyk tajných spomienok

v zabudnutých záhyboch mysle

- i tých, čo ešte len teraz vzniknú

jemná posteľ

ustlaná z rozprávkovo mäkkého machu,

čo láka

dokonalosťou, pohodlím a krásou:

poď! tu prežime lásku

v najživšom tichu lesa

nerušene, voľne a oddelene od sveta

tu

na brehu životy nesúcej rieky,

hlbokej a silnej,

preplnenej osudmi, príbehmi a dejmi,

ukrytými pred zrakmi ...veď nazri pod povrch...

skúšam iné

a hod kameňa  -  argesia vpádu

vyvolá okamih kruhov a chvenia,

no nezmení smerovanie, rozhodnutie

odtiecť pokojne, vyrovnane a iste

na miesto,

kde to má pochopený zmysel

a nanovo

zrkadlo rieky odráža

lúče Slnka

i lúč pokoja do duše,

rozhodnutie ...