Hlad

"Dám si víno."

"Vždy, keď si so mnou tak piješ!"

"Pijem vždy. Nezávisle na spoločnosti. Dáš si aj ty?"

"Dám si čaj."

"Ako chceš."

Musím pri nej piť. Keby som za triezva prijímal všetky výčitky, ktorými ma triafa, neskončilo by sa to dobre. Potrebujem byť otupený.

"Máš ma ešte rád?"

Mohol som povedať čokoľvek. O tejto otázke premýšľala dlho a má pripravené argumenty na každú eventuálnu odpoveď. Rozhodla sa, že sa pohádame. Niekedy sa pýtam sám seba či mi to stojí zato. Sex s ňou ma tiež prestáva baviť.

"Jasné, že ťa mám rád," snažil som sa tváriť oduševnene.

"Tak prečo ma nikdy nikam nevezmeš? Celkom si sa zmenil. Si úplne iný."

"Hmm," chápavo som prikývol a napil som sa.

"To je všetko? Nič viac mi k tomu nepovieš?"

Celý deň som nič nejedol. Nemal som náladu na tieto výstupy. V taške som mal mrazenú pizzu a Velvet. Chcel som ísť domov, najesť sa a pospať si.

"Vieš, čo ti hovorím? Ty ma vôbec nepočúvaš!"

Presne to som chcel, vôbec ju nepočúvať. Vždy sa to celkom nedá. Je mi jasné, že rieši abstraktné veci. Bolo by hlúpe pliesť sa do toho. Všetko vie lepšie. Len dúfam, že nezačne plakať. Zameral som sa na neurčitý bod na stene a čakal som.

"Končím s tebou! Končím!" Tak to som naozaj nečakal. Aspoň nie dnes. Začali sa jej lesknúť oči a neprestajne smrkala. Neznášam, keď smrká.

"Už zas?" spýtal som sa pokojným hlasom a podal jej vreckovky.

"Si strašný kokot. Neviem ako som to s tebou mohla vydržať."

Páči sa mi. Páči sa mi, keď povie "kokot." Z jej úst to znie tak nežne drzo. Páči sa mi, keď pení. Vtedy má v sebe energiu atómovej bomby. Potrebuje ju zo seba dostať. Vtedy je zlá, agresívna a to ma na nej priťahuje.

"Zlatko, neporozprávame sa o tom u mňa? Spravím pizzu, dáme si vínko a tak," pozrel som na ňu a pohladkal ju po chrbte. Málokedy odolá. Mám pocit, že vo väčšej miere jej tiež ide o sex. Pokúsila sa o úsmev. Zaplatil som a vyšli sme von.

"Vieš, ty si taký skurvený čurák," povedala bez citu v hlase a vrazila mi päsťou do ramena.