Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Našla som radosť v objatiach

04. 07. 2005
5
3
3440
Autor
zvedavec

Našla som radosť v objatiach




Keď ma posledný nočný spoj viezol nočnou Bratislavou, preciťovala som vďačnosť - k životu (či k Bohu)...a k spolužiakom, ktorí toto stretnutie zorganizovali. A rovnako aj k tým, ktorí prišli.

Vracala som sa z druhej časti stretnutia nás, spolužiakov zo strednej, z „dozvukov stretnutia po tridsiatich rokoch“ a niesla som si domov pocit spolupatričnosti - s každým jedným z Vás (či nás) - a pociťovala som radosť z príslušnosti k IV. D, ktorá maturovala v tom istom roku ako ja a na tej istej škole ako ja. Pretože milí spolužiaci, cítila som sa s Vami už druhýkrát veľmi príjemne.

V tej nočnej hodine mi ako jedna najdôležitejších vecí života pripadala skutočnosť, že sme (kým sa dá) využili takúto možnosť potešiť sa navzájom svojou prítomnosťou a záujmom... a dôležitá mi pripadala ochota stretnúť sa, prijímať a byť prijatý... ako o týchto veciach hovorí môj priateľ či kamarát, cítila som potešenie z existencie ľudskej svorky, bez ktorej človek trpí, alebo i zahynie.
Tvrdí, že "Je vždy veľmi dôležité byť v správnej svorke...", ktorá dokáže podnecovať, pochopiť a oceniť a dodať síl a tiež "Je oveľa ľahšie vykrvácať (a teda prehrať!!!) keď je za svojím chrbtom TVOJA svorka ako zvíťaziť a byť sám..."

...

Použijem na úvod slová, ktoré na stretnutí použila spolužiačka Nanika: „Ja, introvert“ – lebo i ja ním pôvodne som - našla som radosť v objatiach, v dôvere a blízkosti.

Postupne, počas života...v jednej chvíli som (s prekvapením) zistila, že objímam takmer cudziu ženu na chodbe školy, ktorú navštevovala moja dcéra. Jej bývalú triednu, ktorá vo veku nad štyridsať porodila svoje - s problémami vynosené - dieťa. I pre mňa bolo - prekvapením, keď sa pri neočakávanom stretnutí táto mamička na materskej ocitla v mojom náručí.
Spontánne, bez prípravy – zrazu tam bola a táááák dobre sme sa vyobjímali! Odvtedy som ju nevidela, ale dodnes sa teším, že som šancu využila a že som ju vtedy vystískala: bolo to veľmi zbližujúce a ľudsky príjemné. A bez všetkých postranných úmyslov.


Stala sa medzníkom.
Odvtedy tuším, že city, a obzvlášť tie pozitívne, je skutočne zdravé a zároveň obojstranne príjemné, a dokonca i osožné prejaviť.

Tuším tiež, že strachy a hanbu je oveľa lepšie vypustiť zo svojho repertoáru. Buď strach, alebo objatie.

 

No, a nemusí to byť len fyzické objatie. Alebo inak: myslím, že objatím môže byť slovo, úsmev, či zakývanie na ceste, čin či...čokoľvek.

A ešte som si rozhodla, že i naše stretnutie bolo objatím.
Už len tým, že sa uskutočnilo, zopakovalo - s prísľubom ďalších akcií
.


3 názory

...*


8hanka
22. 02. 2012
Dát tip
ano, objatia su rozne - dotykove i tie slovne, myslienkove, objatia pohladom, skupinou blizkych ludi...su uzasne....

synáček
14. 08. 2005
Dát tip
Souhlas... a díky... T****

obluda
10. 07. 2005
Dát tip
zvedavec. to ja tak rad vidim, citam... takych ludi ako si ty... teda, velmi ma to nebavilo.. ale citit z toho aky ty si fajn a dobry clovek... optimisticky altruista... je fajn, ze taki ludia su!

zvedavec
10. 07. 2005
Dát tip
obluda, toto je úchvatná kritika :) tak milo si celý článok odmietol

obluda
10. 07. 2005
Dát tip
nejde o clanok :) niektori spisovatelia ti nesadnu.. a mozu pisat podla inych krasne :)) ja som chcel vyjadrit obdiv tebe ako cloveku ;o) a to je viac

zvedavec
10. 07. 2005
Dát tip
vďaka, obluda, ja si presne to to fakt cením

Zden
04. 07. 2005
Dát tip
Dobrý...

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru