Umenie odísť

nepohol som sa keď mi vravel

"UHNI"

"NEUHNEM"

chytil ma za ruku a začal ťahať preč

zosilnel

mal viac sily ako ja

začal som sa brániť. nenechám predsa zo sebou zametať.

snažil som sa ho striasť, ale bol ako kliešte, alebo anakonda.

to sedí lepšie. had

okolo nás pobehovala jeho frajerka ako obežnica v kruhoch

a hystericky kričala: "Prestaňtee!!!"

bolo to trápne. chcel som mať už pokoj.

kámoši sa na to dívali a ten imbecil sa smial a kričal: "Pozrite aký nervák."

zatiaľ, čo som sa snažil vymaniť z jeho hnusných zvierajúcich rúk.

nuž... som asi fakt nervák.

striasol som sa ho, alebo lepšie povedané, ma asi pustil

napil som sa z najbližšieho pohára

Had sa opäť začal venovať svojim hosťom

jeho víťazoslávny a samoľúby úsmev ho robil ešte odpornejším

Bohuš sa zdvihol a spýtal sa ma, či už nejdem domov

postavil som sa a odišli sme

a tu sa konečne dostávam k pointe príbehu

keď som si obliekal kabát,

z cédečka hrala nejaká pieseň od Richarda M.,

kde spieval: "... umenie odísť..."