Choroba

kráčal po výmoloch daždivého dňa

a obrazy všednosti ho rezali do duše

duša ktorá možno existovala a možno nie

duša ktorá si pamätá ako zviera, čo kopli

nie je to len tak

pozri sa mu do očí

je to ľudská bytosť, ktorú si opustila

ľudská bytosť plná strachu zo zrady

hlavne vlastnej zrady

ulicou sa ženú autá plné zvláštnych tvorov

ich pohľady vidia niečo iné

toto je film o bolení hlavy

pmyslel si a kráčal ďalej

v kútiku duše ťa ľúbi

ale tie tvory a vlastne celý svet sú cudzie

ponímanie lásky sa zmenilo

a pôjde si kúpiť auto, aby sa tiež mohol tak

čudne pozerať

alebo napíše báseň, ktorú napísať vôbec nechcel

asfalt je dnes mokrý a on má chrípku

vietor je vlhký a počuť v ňom volania jesene

prízrak pod žiarovkou o ôsmej večer

listovanie unavenými knihami a tiché volania o pomoc

čo všetko už proste neexistuje

koľko snov sa nám prisnilo

sny zmizli a my nie a nie sa zobudiť