Nad ránom

keby som sa necitíl ako blbec
napísal by som múdru báseň
ale o to tu predsa vôbec nejde

sľúbil som sám sebe že objavím cestu
plnú slnka a moravských koláčov
že niekoho rozosmejem v tôni studne
sľúbil som ti jar leto jeseň a zimu
a k tomu piate ročné obdobie
kde sa skryješ pred ostatnými

plánujem veľkú cestu
kde zabudneš na bolesť
a návrat
kde uvidíš svoju tvár dokonale
a nebude to zrovna detox
pretože potrebuješ príjemný
pre zmenu príjemný tox

ešte nevieš či ľúbiš nie si si istý
a preto potrebuješ získať vôňu vlasu
po troch dňoch na ceste bez kúpeľa
pozrieť sa na tú krásnu holku
bez hystérie všedných miest
ona ťa zavedie tam kam ty ju

musíte vyraziť bezpodmienečne tam
kde ticho lieči
inak nikto už nič nezistí
je to isté nie je to isté
každý je iný v pretekoch o zážitky slasti
a o tú ide

okolo prešlo auto a nejakí ľudia ti zamávali
z nudy
auto šlo ďalej a umrelo ti v mozgu

poďme preč von z mesta a zabudnime
na jeden nekonečný týždeň
na spiace hviezdy kanalizácie a spoločného
spolunažívania
utečme a vráťme sa so železnou iskrou
beznádeje v oku
spáľme úprimným krikom celú večnosť
utrpenia
napime sa kyslého dažďa
stvorme deti ktoré zabijú draka
nasťahujme sa do spální bielej lásky
a zažnime svetlá studeného milovania
dajte mi to čo nemám
a ja vám dám to čo nemáte

celé to začalo nevinne a ticho
a vy ste pri tom ani neboli

---