Vír

hudba čo plynie ako v tie dni v ten večer v zapadnutom bare kde sa lenivo tackali tiene po parkete a kde my dvaja sme spolu plakali nad vlastnými osudmi tvoje krvavé pery boli neprirodzene zelené od smiechu čo neprúdil medzi kolenami aby každý z nás vnútri sám spieval ódy na umelé tváre oddýchnutých chvíľ zabudnutých zápiskov uložených na dne zásuviek pamäti tam kam sme sa nedostali na začiatku aby sme boli priťahovaní práve tou silou neznáma horror vaculi ktorého vír každého strhne do svojho stredu a aj keď sme sa práve tam obaja našli nevedeli sme o tom lebo sme boli pohrúžení do iného krúživého pohybu našich tiel zabudnutých na parkete treťotriedneho baru odkiaľ sme sa spolu ruka v ruke vybrali svojim životom a pritom každý z nás bol tak zúfalo sám lebo sme sa o svoju samotu nepodelili ale chránili sme si ju ako tajomstvo drahého diamantu schovávaného pred očami toho druhého a toto nepoznanie nám stačilo na lásku na vášeň sme nakvapkali tony povinností aby sme takto prigniavení hmotou nemohli plávať v prúde energie zmietaní tou tajomnou silou a so zopnutými dlaňami sme si nechali nanovo mútiť hlavy kozmickou rýchlosťou rútiaceho sa sveta tmavým vesmírom ktorý nás z neznámych príčin nevysadil na najbližšej zastávke ale naopak krepčil s nami nezmyselný odzemok medzi hviezdami dočasných zastavení

---