Dážď

vonku prší ako keď šuští staré rádio
a je tma
a dievčatká spia pod dýchajúcimi horami
dýcham aj ja
nádych výdych nádych výdych a klbká vlny
rozhádzané na zemi
sveter ako nosil kurt cobain
vonku prší a špinavé chodníky sú mokré
ako tvoja jaskyňa uprostred tela
mám triašku a o chvíľu zas dozrejú čerešne
počas týchto dní sa viem skryť do kina
k rieke ktorá plynie bohvie kam
strácam vieru ako v loosin´my religion
pozerám a dívam sa na kopce
idem s nimi do nich pomaly stúpame
po okrovej zemi pahorkov
na strome spieva drozd a dážď mu steká po krídle
upršaná klávesnica piana robí cink cink
a vonku ti zmokol vlnený sveter
pretože prší zrovna keď  ty si vonku a ja doma
zrovna jar nám unikla do nenaplnenej večnosti
čakal som na ňu celú večnosť

---