triapol netlieska

akokoľvek sa budeš snažiť,

vždy len tleskneš

(naprázdno)

vo vypredanom hľadisku

našich životov,

v červenom západe slnka

(keď hrávali slade)

spojíš ruky -

nie k utešujúcej modlitbe,

ani pre radosť z mlčania.

oprieš dlane o seba

v súzvuku dvoch hnevov,

ktoré už nesmieme spolu prežúvať

po toľkých posteliach a rokoch.

a keď budeš tlieskať

rozzúrený do ticha,

keď budeš udierať o naše pocity,

možno si spomenieš

na biele ruže a chvíľu alpskú

spoločnú.

viac ti nechodím 

(celkom nespokojná)

po rozume

a to aj napriek časovému rozlíšeniu anjelov.