Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Generácia X

17. 07. 2008
0
7
360
Autor
miva


Generácia X

 
 

Každý z nich žije svoj individuálny život

 uzavretý vo vajci egoizmu

s nepreniknuteľnou škrupinou

sú nepochopenou generáciou

vedú tretiu svetovú vojnu so sebou samými

pohojdávajú sa na hojdačkách svojich snov

ukladajú sa na vážky svojmu osudu

v noci padajú do čiernych dier

dívajú sa skepticky cez priehľadný mesiac

do vesmíru budúcich rán

vyhľadávajú okamih pre ktorý by sa oplatilo žiť

cítia sa jediným statickým bodom

v  predimenzovanom chaose zvanom realita

na ich vlastných ostrovčekoch nič nepostrádajú

majú tam všetko čo treba-

seba. svoje myšlienky. svoju hudbu.

a šaty ktoré z nich robia ľudí

riadia sa najvyšším princípom: ja chcem

každý si prešliapu svojich 15 minút slávy

a vracajú sa späť do oparov včerajších nocí

sú prepracovaní od nudy

zhulení do tla

tažia ich vlastné vypatlané hlavy

vyfukujú bubliny so svojimi predstavami do prázdna

synchronizovane obdivujú gýč vo vitríne

 

Realita sa rozbila na tisíce drobných kúskov-

zbierajú úlomky právd

priliepajú ich na diery vo svojich vnútrach

v dušiach majú prievan

stavajú oltáre svojim túžbam

sú tak strašne originálne jednoliaty

až keď  ich doba chce vyliať do vlastnej stoky

sa zrazu menia na farebné pastelky

a každý bojuje s prvotným jablkom sám za seba...

 

Generácia X

 

 

Každý z nich žije svoj individuálny život

 uzavretý vo vajci egoizmu

s nepreniknuteľnou škrupinou

sú nepochopenou generáciou

vedú tretiu svetovú vojnu so sebou samými

pohojdávajú sa na hojdačkách svojich snov

ukladajú sa na vážky svojmu osudu

v noci padajú do čiernych dier

dívajú sa skepticky cez priehľadný mesiac

do vesmíru budúcich rán

vyhľadávajú okamih pre ktorý by sa oplatilo žiť

cítia sa jediným statickým bodom

v  predimenzovanom chaose zvanom realita

na ich vlastných ostrovčekoch nič nepostrádajú

majú tam všetko čo treba-

seba. svoje myšlienky. svoju hudbu.

a šaty ktoré z nich robia ľudí

riadia sa najvyšším princípom: ja chcem

každý si prešliapu svojich 15 minút slávy

a vracajú sa späť do oparov včerajších nocí

sú prepracovaní od nudy

zhulení do tla

tažia ich vlastné vypatlané hlavy

vyfukujú bubliny so svojimi predstavami do prázdna

synchronizovane obdivujú gýč vo vitríne

 

Realita sa rozbila na tisíce drobných kúskov-

zbierajú úlomky právd

priliepajú ich na diery vo svojich vnútrach

v dušiach majú prievan

stavajú oltáre svojim túžbam

sú tak strašne originálne jednoliaty

až keď  ich doba chce vyliať do vlastnej stoky

sa zrazu menia na farebné pastelky

a každý bojuje s prvotným jablkom sám za seba...

 

Generácia X

 

 

Každý z nich žije svoj individuálny život

 uzavretý vo vajci egoizmu

s nepreniknuteľnou škrupinou

sú nepochopenou generáciou

vedú tretiu svetovú vojnu so sebou samými

pohojdávajú sa na hojdačkách svojich snov

ukladajú sa na vážky svojmu osudu

v noci padajú do čiernych dier

dívajú sa skepticky cez priehľadný mesiac

do vesmíru budúcich rán

vyhľadávajú okamih pre ktorý by sa oplatilo žiť

cítia sa jediným statickým bodom

v  predimenzovanom chaose zvanom realita

na ich vlastných ostrovčekoch nič nepostrádajú

majú tam všetko čo treba-

seba. svoje myšlienky. svoju hudbu.

a šaty ktoré z nich robia ľudí

riadia sa najvyšším princípom: ja chcem

každý si prešliapu svojich 15 minút slávy

a vracajú sa späť do oparov včerajších nocí

sú prepracovaní od nudy

zhulení do tla

tažia ich vlastné vypatlané hlavy

vyfukujú bubliny so svojimi predstavami do prázdna

synchronizovane obdivujú gýč vo vitríne

 

Realita sa rozbila na tisíce drobných kúskov-

zbierajú úlomky právd

priliepajú ich na diery vo svojich vnútrach

v dušiach majú prievan

stavajú oltáre svojim túžbam

sú tak strašne originálne jednoliaty

až keď  ich doba chce vyliať do vlastnej stoky

sa zrazu menia na farebné pastelky

a každý bojuje s prvotným jablkom sám za seba...

 


7 názorů

...no ja neviem...mne to pride v prvom rade dost frazovite...chyba mi tam stava...nejaky zaujimavy obraz...vtip...alebo neico od coho sa odrazit...tu to posbi skor tak moralisticky...co ja osobne nemam velmi rad...

Craerassy
19. 07. 2008
Dát tip
o to tu jde..hodně těch, co mají psát kritiky jen přečte a nezastaví se u obsahu...klousžou po povrchu...já se pokouším dívat dovnitř, ale když je to moc dlouhé, neudržímpozornost a mám tendenci taky jen sklouznout a jít dál..

miva
18. 07. 2008
Dát tip
jaaaj pocuj az teraz som si vsimla ze to tu mam nakopirovane 3x...no tmaaa neviem ako sami to podarilo:-)

miva
18. 07. 2008
Dát tip
ale jaj sa nechcem okracovat, je to pozitok, vytvarala som si to pre seba,..no a teraz som skusila ze co to spravi ked to hodim do plena..zatial si mi dala najavo svoj nazor len ty-som tomu velmi rada-ale to jej len jedennazor..ked ich budem poznat viac, mozno sa zacnem riadit tym co mi radia druhi...alebo sa najdu taki co ich moje basne neunavia...ale ja sa nerada obmezujem, obmedzuje ma uz to, ze tieto veci musi vtesnat do slov...t je tazke pri takej obrazotvornost aku mam ,ver mi...

Craerassy
18. 07. 2008
Dát tip
jak jsem psala...můj velkej problém tyhle dlouhý věci...mjsou věci, který jsou dlouhý a zhltnu je, ale když se tím musí prokousávat, nebaví mě to...máš dobré myšlenky a hodně dorých obrazů...kdybys je dokázal víc rozpracovat a zkrátit počet slov, tvým věcem by to prospělo a já věřím, že by ti to přivedlo čtenáře

miva
17. 07. 2008
Dát tip
hm...diki

poznam dobru knihu od douglasa couplanda, generacia x, on to napisal sice zdlhavejsie ale o dost lepsie

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru