Mŕtvemu (otcovi) krstnému

...a generálske lampasy na slnku vyblednuté sliny suším si hlasivky do bubliny nafúknutej plávajúcej po štítoch zaostrených do noža do toho ktorý prerazil srdce tvojho otca a ty si sám cítil jeho tečúcu kým vyhasnutým pohľadom ti odovzdal celú rodinu a ty si stál v detských nohaviciach v ktorých si mi kutral keď som bol tiež v tvojom veku plnom fantázie a čudoval si sa čo dokážem vo vreckách nosiť koľko hračiek a ty si v nich schovával slzičky navlečené na niti bolesti v zasoplenej duši sa zhrkli všetky odkazy mŕtveho otca na dlážke v izbe po ktorej si si len hodinu predtým gúľal drevený vláčik a odvtedy si niesol na plátenej košeli kríž celého sveta

---