Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Deň za dňom

14. 01. 2009
5
2
1233
Autor
Renas
stále ten istý strach zo života
ešte o ňom aj písať
ako idiot ktorý je na to hrdý
na čo má byť človek vlastne hrdý?
na to že sa nezbláznil?
alebo že ho nikdy ani nenapadlo že je blázon?
že stál vždy na svojom mieste a potom hrdo zomrel?
každý deň cestujem tým istým autobusom
strhané tváre a dojem, že takto to byť musí
a ono naozaj musí a nemusí zároveň
neexistuje jediná myšlienka a predstava
ktorá ten pocit dokáže oklamať a zabiť
vidíš to
cítiš to
tvár pevne zomknutá bolesťou
nohy spútané neslobodnou chôdzou
šmatlanie po dobrovoľných chodníkoch smrti
otrocké pritakávanie otrokom
a čakanie na šťastie v podobe niekoho druhého

2 názory

mala zena
17. 01. 2009
Dát tip
tak toto je najlepsie,co som za poslednu dobu citala, viem fraza, ale vybral si si vybornu temu, viem mozno trochu osuchanu ale podal si to velmi originalne,trefne, niekedy mam pocit, ze sa odomna caka hrozne vela a ja na to nemam a zas inokedy mam pocit, ze mam naviac len viem o tom iba ja a nikto iny, vlastne vo vseobecnosti neviem ktora cesta je ta spravna,co ma zmysel a len sa spolieham na to, ze pride on, co mi tu cestu ukaze, pripadne on bude ta cesta..

Bíša
14. 01. 2009
Dát tip
t.

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru