Krajina

V spánku cesta skŕz alej stromov v ponurej - zelenej cez zavreté viečka i spev ďatlov a sýkoriek javý sa ! A tikot nástenných hodín hlasným zvukom bijúc do ticha uprostred štyroch múrov z kremeňa, uprostred - scela mojej izby, akoby svetlo maľoval si do tieňa, akoby vánok chcel ma vkolísať do spánku, kde cesty prašné konca nemajú. Tá krajina zo zelených tieňov, čo javý sa mi každým driemom, čo pochytí ma vo dne, čo úplným je - protipólom. Ten kúsok tajomného - vo mne neba, to sväté ticho - vánok je mi - nič viac, len Božím darom.

---