trysky

S nakrútením hlavy prikladám dych ku škáre medzi

tvojím krkom a horizontálou

medzi tvrdou podložkou na ktorej spíš a je mäkko

na druhej strane sú veci inak

na opačnom konci je svetlo tá štrbina je úzka a v polospánku vygenerovaná

vlasmi

celú noc každú minútu odchádzaš na cigu a mňa nechávaš samu oh ja sa nehnevám

ja ďalej dýcham

do pukliny ona ostáva v imaginácii lebo ty tu si

vidím obrys tela vidím medvedie stopy

vidím trysky spod nechtov špinu zo zeme

z detskej preliezačky

cítim odpor k akejkoľvek reči len JA obraciam slnko

až je mesiac

.

tá prasklina s dychom je hviezda ty si obloha a všetko za tebou

je slnko

alebo mesiac