Vlaky

poviem vám čo robím
chybu za druhou
ani neviem ako ju spravím a je tam chyba
stratil som pár ilúzii a ideálov
ale niekedy ich na chvíľu stretnem
ako starých priateľov vo dverách
a vonku svieti spln ako kedysi
a ty mi nerozumieš
a ty zas áno
a je to aj tak všetko jedna veľká chyba
a v mojich básňach môže snežiť pršať
mrznúť a hriať tvoje ruky
ale chyby sa neodstanú a námraza ostáva
a ja tu ostávam
zatiaľčo vlaky s tvárami ľudí na oknách
unikajú vesmírnou krajinou
ja tu ostávam so svojim batohom
a čakám na vhodnú chvíľu
aby som sa stal jedným z cestujúcich
v hrubom kabáte s koženým kufrom
plným darov pre najbližších priateľov
s priehršťou toho čo by som rád mal na rozdávanie a nemám
s kvetmi domova na dlaniach
a ohňom v srdci
vo vrecku tisíc lentiliek iba pre teba

---