Renatke

Pod chrámom z lipy
tíško ležíš
učíš pliesť vence
nočné psy
Do srdca mnohých
strielaš šípy
z retiazok strohých
krv von kypí
kraľovnou noci
temnou si

Obrázok, svatba
v chladnej skale
oči má tvoje
pohľad tvoj
V slnku sa mení...
Vstáva kliatba
Smútok v nás plieni,
zbraňou diabla
už kričím zo sna
prosím, stoj!

Za splnu luny
na flautu zahráš
počúvam tíško
pieseň z jám
Cintorín plače
sĺz je už plný
vrcholmi mačiet
rana sa vlní
na hrob ti veniec
z tŕnia dám

Zastonáš hlinou
uviažeš zmysli
slovom mi rúbeš
z tela rám
To čo sa stalo
tvojou je vinou?
Úsmevov málo
v tme mŕtvych synov
plazí sa prítmim
vediac kam....

Na hrobe tvojom
piliny z nebies
mramor na lícach
v duši kľud
nemajúc starosť
potretá lojom
posmrtná znalosť
páchnuca hnojom...
Šťastná tam v ríši
mŕtvych buď!