Keď odzvonia naším láskam - konce.

Keď odzvonia naším láskam – konce.

A Ty ticho za záclonou tyrkysových farieb

uprostred nášho bytu budeš stáť

a dívať sa, ako pod kožu mi lezie mráz

ako sa túlam nemo uprostred dažďových kvapiek

len kúsok – od Teba.

Keď odzvonia naším láskam – navždy

medených zvoncov – tajuplné konce

a vrátiť nepôjde už čas

keď z lásky

v priebehu minúty a možno dňa

vyrastie v Tvojom srdci – nenávisť

A darmo budem do kľúčových dierok

svoje kľúče v pasovať

darmo.............!

Keď odzvonia naším láskam – konce

aj keď dúfam ...........verím.........

ba možno, len prosím.

Keď odzvonia .....tak pôjdem

aj keď ani neviem kam

len širokým – jedným smerom

na míle a na hodiny

na vzdialené miesto,

kde ticho – zomriem sám!