Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Japonská fotka

07. 09. 2009
18
41
4468
Autor
filemon

 

Po námestí kráča čudný pár. Dvaja dedkovia. Vinco robí drobné šuchotavé krôčky nie dlhšie ako desať centimetrov a ľavú ruku si opatrne nesie zavesenú na páse gázy. Miesto obväzu má na ruke bielu ženskú čipkovanú rukavičku. Asi svadobnú. Vedľa neho kráča Ambróz, obe nohavice má na boku zopnuté vyligotanými sponami od bicykla. V ruke nesie obedár a súri Vinca, ktorý sa trochu predkloní, aby sa zdalo, že rýchlejšie kráča. Potom obaja konečne prídu k múriku pod kostolnou vežou a sadajú si naň. Múrik je dosť dlhý, ale Vinco s Ambrózom presne vedia, kde sú ich miesta.

- Na mojom sedíš, - vraví Ambróz a Vinco sa len previnilo usmeje, postaví sa a sadne si o pol metra doprava.

Potom Ambróz vyberá z vrecka dve lyžice a začne rozoberať obedár. Vrchné nádoby položí na múrik vedľa Vinca a spodnú nádobu zoberie do rúk. Opatrne z nej vylieva polievku do oboch prázdnych nádob. Do svojej vyleje skoro všetku a Vincovi iba na dno. Vzápätí nato Vincovou nádobou potrasie, aby polievka trochu zafarbila steny. Podá mu lyžicu a nádobu a obaja začínajú jesť. Vinco zbadá, že polievka je paradajková. Nemá ju rád, a tak sa viditeľne poteší:

- To som už zjedol, pravda?

Chlipne si ešte tri lyžice a vracia obedár.

- A kifličky. Nebudú?

Ambróz len na to čaká. Z druhého vrecka vytiahne ešte teplé rožky a všetky dá Vincovi. Ten sa na neho vďačne pozrie a púšťa sa do chrumkavých končekov. Očkom sleduje Ambróza a keď sa nedíva, omrvinky hádže holubom. Ambróz ho však vždy prichytí.

- To som ich mohol radšej ja zjesť, - mrmle.

Vinco nepovie nič, len žmurká na holuby, aby sa na Ambróza nehnevali, a ticho sa smeje. Potom pomôže Ambrózovi poskladať obedár a obaja sa vyberú krížom cez námestie. Tu sa zvyknú trochu zdržať, lebo Vinco sa vždy postaví pred banku. Vtedy sa vchodové dvere nečujne otvoria: postavíš sa, dvere sa otvoria, ustúpiš, dvere sa zatvoria. Vincovým rekordom bolo dvadsaťsedem otvorení a zatvorení. Vždy, keď sa dvere zatvorili, Vinco rukou v čipkovanej rukavičke zamával na svoj sklený obraz vo dverách, potom sa drobnými krôčikmi k vchodu priblížil, kým sa priehľadné dvere nerozostúpili a on znovu nezmizol. Raz si ho pred bankou nafilmovali Japonci a jeden mu daroval aj fotku. Doteraz ju má medzi dvoma sklami v kredenci.

    Dnes sa Vincovi podarilo otvoriť dvere iba päťkrát. Vyšiel strážnik a vyhnal ho. Raz za čas ho vyženie. Obyčajne vtedy, keď chodí do banky veľa ľudí a Vinco vo dverách zavadzia.

- Keby ma nechal, možno by prišli Japonci, - žaloval sa Ambrózovi, ktorý ho trpezlivo čakal pri fontánke.

- Prídu nabudúce, - povedal Ambróz.

- Ale dnes už pôjdeme k tebe, pravda? - zmenil Vinco náhle tému.

- Radšej by som šiel k tebe. Ešte tam mám murárov.

- Aha, - povedal Vinco a obaja sa pobrali cestou okolo štadióna k Vincovi.

      Vinco domček po smrti svojej Pirošky už veľmi neudržiaval. V zime kúrieval len v kuchyni, tam aj spal, v lete sedával na dlhej lavici vonku pod kuchynským oknom. Elektrinu mu vypli, ale Vincovi to neprekážalo. Ambróz mu predsa doniesol petrolejku.

     Vinco Ambróza najprv obradne usadil do starej fotelky pod orechom. Už teraz sa tešil ako malý chlapec: rýchlo sa zvrtol a šuchotavo oddrobčil do kuchyne. Tu si zvesil ufúľaný pás gázy a z ľavej ruky si stiahol bielu čipkovanú rukavičku. Opatrne ju položil na poličku pod Piroškin farebný obraz.

- Na chvíľu ti ju požičiam, - povedal farebnej Piroške a začal si sústredene obzerať ruku. Bol spokojný. Slávnostne otvoril staré ošúchané puzdro a vytiahol slák. Najprv si ho napäl a potom ho drobnými pohybmi hladkal kolofóniou. Keď mal slák pripravený, vytiahol staré husle, prešiel ešte slákom po strunách a vyšiel z kuchyne von. Prišiel až k fotelke s Ambrózom, uklonil sa a začal hrať. Hral dlho. Už sa pomaly začalo stmievať, keď sa opýtal Ambróza:

- No? O čom so hral?

Ambróz vedel, čo stačí povedať.

- O Piroške.

Vincova tvár ako keby zrazu nemala vrások. Bol šťastný.

- Zasa si uhádol, - pokyvkal hlavou a odniesol husle do kuchyne. Opatrne ich uložil do puzdra, uvoľnil slák a zatvoril puzdro. Potom si chcel natiahnuť čipkovanú Piroškinu rukavičku, ale zarazil sa.

- Ešte ti ju na chvíľu požičiam, dobre? - spiklenecky zašepkal Piroške a vyšiel von za Ambrózom.

- Kedy odídu? - opýtal sa ho, len čo si sadli pod kuchynské okno.

- Kto?

- No murári!

- Asi o týždeň.

- Ale potom sa k tebe pôjdeme pozrieť, pravda?

- Mhm.

- A nemusíš byť s murármi?

- Nemusím.

- Ja by som sa bál. Môžu ti zobrať fotku.

- Akú fotku?

- No japonskú.

- Veď fotku od Japoncov máš ty!

- Teraz myslím tvoju fotku.

- Ja žiadnu nemám.

- Ty nemáš japonskú fotku?

- Nie.

- Vieš, to sa musíš postaviť pred banku na námestí a čakať. Keď sú dvere zatvorené, tak ideš dopredu a otvoria sa. Potom ideš dozadu a zatvoria sa. A potom prídu Japonci.

- No dobre, tak mi ju ukáž.

     Vinco znovu vošiel do kuchyne, rovno ku kredencu, a opatrne vytiahol spomedzi skiel farebnú fotografiu.

- Daj pozor, - povedal Ambrózovi a pyšne si sadol vedľa neho na lavičku. Ambróz sa opäť, ako každý deň, zahľadel na Vinca stojaceho v pozore pred bankovými dverami. A či to boli dnešné husle alebo Piroškina svadobná rukavička či usmiaty Vinco stojaci v pozore pred bankou a ligotajúci sa zároveň v bankových dverách, Ambrózovi stiahlo hrdlo. Keď kŕč povolil, obrátil sa k Vincovi a povedal:

- Ja nemám dom, Vinco.

- A murári?

- Keď nemám dom, nemôžu byť v ňom teraz murári.

- Akože nemáš?

- Tak. Nemám.

- Ani fotku ani dom?

- Nie.

- Tak kde teda bývaš?

- V starobinci...

Vinco najprv zobral Ambrózovi svoju japonskú fotku, vošiel do kuchyne, dlho sa z nej nevracal a napokon sa s fotkou v rukách objavil vo dverách.

- Môžeš každému povedať, že si to ty...Je tvoja. Ale dám ti ju až zajtra pri múriku.

     No Ambróza na lavičke už nebolo.


41 názorů

8hanka
06. 01. 2012
Dát tip
usmev cez slzy:)*****

reka
16. 10. 2009
Dát tip
malinko jsem v tom bloudil, hlavně kvůli slovenštině. Překvapilo mě, jak mi u téhle povídky dělala problémy, přitom na písmáku čtu slovenské povídky docela často. I přes to ztrácení mi povídka přišla příjemná, nic úžasného, ale takový dojemný melancholický obrázek, k čemuž se podle mě hodí i ty obyčejné věty a popisy, prostě takový všední výřez ze života, který ale zároveň skrývá mnohem víc, nedořečeného. tip.

StvN
13. 10. 2009
Dát tip
Proč máš dojem, že vždycky musíš mít co říct, že musíš oponovat? Copak ses ani na chvilku nezamyslel nad tím, co ti píšu?

StvN
13. 10. 2009
Dát tip
Já z tebe nedělám nic. To ze sebe děláš sám. Předně tím, že mi podsouváš něco, co jsem neřekl.

StvN
13. 10. 2009
Dát tip
Nemontuj dohromady pravidla, interpretaci, styl, obsah, formu, syžet a další věci. Interpretaci ti nikdo nebere. Ale už tě nechám být. Vidím, že nejsi schopen vnímat ani to, co píši, takže nemá smysl se snažit diskutovat.

StvN
13. 10. 2009
Dát tip
Ano, to věty obyčejně dělají. I když jsou vesměs prázdné:) Máš opravdu zvláštní představy o fungování textu.

StvN
13. 10. 2009
Dát tip
Můžeš mi laskavě ocitovat, kde píšu něco ve smyslu, že se hloubka určuje sofistikovaností vět? Mně ani trochu nevadí strohost. Vadí mi prázdnost vět. Tahle povídka je druhý extrém. Styl vyjadřování více než bohatý, ale málo důrazu na popis děje. Pro mě tyhle dvě povídky představují dva extrémy.

jamoyce
13. 10. 2009
Dát tip
Chvílemi jsem se v tom ztrácel, možná i kvůli slovenštině, ale vcelku se mi to líbí. Tomuto tématu takovýto styl svědčí. Dobré dialogy, popis jen toho, co je vidět - dobré.

StvN
13. 10. 2009
Dát tip
Ehm, kde jsem hovořil o strohosti?

StvN
13. 10. 2009
Dát tip
Sice takové milé vyprávění, ale tak trochu o ničem. Nevím, proč mám ten dojem, ale vy Slováci jdete prostě po povrchu. Co se týká prózy. Ještě jsem tu nečetl nějakou Slovenskou povídku, která by nebyla jen vyprávěním o tom, že postava A. udělala něco a postava B. udělala něco jiného. Čtu věty a říkám si - a co jako? Po námestí kráča čudný pár. Ze stromu spadl list. Dvaja dedkovia. Na zemi schne rohlík. Vinco robí drobné šuchotavé krôčky nie dlhšie ako desať centimetrov a ľavú ruku si opatrne nesie zavesenú na páse gázy. Přijela tramvaj. Miesto obväzu má na ruke bielu ženskú čipkovanú rukavičku. Rusové přistáli na Měsíci. Vyjadřování bez stylu, bez jiskry, bez obsahu.

a znova
12. 10. 2009
Dát tip
Vnimam to ako nieco svieze a nove Zo zaciatku som sa pri "suchotavych krocikoch" trosku zarazil no ked prisli zaujimave detaily ako ta svadobna rukavicka a spony od bicykla, zacal som tusit, ze mam pred sebou hodne zajimave cteni :) styl nie je ukecany, ani tam nie je snaha pisat o niecom velkom a zilytrhajucom, ani o vseobijmajucej laske, co je vyborne.. prirodzene dialogy, prirodzene postavy, vacsinou su stari ludia v poviedkach opisani tak, aby to bolo riadne hrajuce na city a vyidieracske, no tuto sa ti podarilo udrzat akysi nadhlad a ajtak som s tymi postavami vnutorne sympatizoval dobre sa mi to citalo, proste ma to bavilo :)

Janina6
10. 10. 2009
Dát tip
Slovenština mi nevadí a tady mi zněla přímo lahodně. Líbí se mi, jak si volíš takové na první pohled nenápadné, všední postavy, a než člověk dočte, už jsou mu dojemně blízké. Navíc jsem se ani na chvilku nenudila.

zilinkaz
06. 10. 2009
Dát tip
Ach néééé!! Slovenština..a tak zajímavý název to mělo..to bohužel nedám:(

Tony.cs
01. 10. 2009
Dát tip
hodně zajímavé. Dokáže to chytit

Winter
30. 09. 2009
Dát tip
Prvně jsem byl rozladěn absencí jakéhosi Velkého Smyslu. Pak mi ale napadlo, jestli na ten text nekladu příliš vysoké požadavky - a začal se bavit. Jak zde někdo zmiňuje: lehký jazyk; jen občas obtížený nepatrně nadbytečným popisem (alespoň v intenci povídky). Ale co budu povídat: líbí se mi to. Mimochodem, neznáš zdejšího (už nepíšícího) autora nepotrebujem? Některé jeho povídky nejsou nepodobné právě tvému textu.

klobúk
15. 09. 2009
Dát tip
dobry prozaicky jazyk aj fajn koniec.. len to ako 25 krat poskakoval pri otvaracich dverach teraz niekoho dojme a pobavi, ale v skutocnosti by mu povedal: !Vypadni, ty uchylak!" aj vierohodne dialogy a spravanie postav. urcite tip

tulia
10. 09. 2009
Dát tip
Je to takové hezké. Jeden naivně šťastný a druhý chycený tvrdou realitou a přesto trpělivý a klidný. Navíc ve slovenštině zní všechno líp, zdá se mi. Tip.

filemon
08. 09. 2009
Dát tip
Murár je zedník

čučenka
08. 09. 2009
Dát tip
Marvine, jak to čteš? Dočti můj koment do konce, tam je vysvětleno, co je to murár, copak to nevidíš? :-D

StvN
08. 09. 2009
Dát tip
Jo tak to jsem si nevšiml. Tak za září zařadíme. Pokud bude v průběhu září chtít filemon nominaci změnit, tak mi napíše. Dík za upozornění.

filemon
08. 09. 2009
Dát tip
Nechám asi Vnútorný hlas. A ďakujem vám. Mám radosť, že sa vám moje texty páčia.

StvN
07. 09. 2009
Dát tip
Od filemona už tam jedno dílo je. Pak asi bude na něm, které v PM radši nechá.

čučenka
07. 09. 2009
Dát tip
Márve, já tě chápu, neumíš slovensky.. Polívky mu nalije míň, protože je rajská a on ji ten Vinco nemá rád, takže se zaraduje, že už ji jako vlastně snědl. A docpe se rohlíkama, které mu ten druhý přenechá. Murár je zedník.

Yvaine
07. 09. 2009
Dát tip
Výborné, rodí se tu nový talent. StvN, ráda bych nominovala do PM, díky.

čučenka
07. 09. 2009
Dát tip
to je dojímavé, pěkné

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru