Lístie

Nechystáš sa ešte upratovať a nájsť ďalšie? Atmosférou mi báseň pripomína jednu od Ivana Galla a toho ja rád.

*

vzpomněla jsem si zrovna na jednu básničku.. myslím byla dofialova.. a není tu nic kromě téhle :o(

allez venez milord:-)

Tip.

To není jen jemně melancholické. *t*

každý máme svoj systém :)

tip!

*

Krásné, krásné. Tip*

ďakujem za návštevy

***T.

jemná melancholie mi to přijde. a líbí se mi.

... spomienky ... .t.

Text ma pritisol ku stene s naliehavosťou zpomienky na prvú návštevu u pani Hany Ponickej. Pýtali sme sa, a všeci v dedine nám prstom ukazovali do rozpadajúcej zemanskej kúrie obrastenej plameňmi žihlavy. Strmé schodište, z oboch strán, čo viedlo od dob malého cisára ku dverám, bez kľučky. Vyzeralo to, že vchod je ťažkými dverami nepreniknutelne zatarasený. Klepali sme, prvý raz, druhý, ..., búchali ..., nazerali dierkami po železných nástrojoch vo dreve, ale vracali sa nám iba znehybnené ozveny do letného popoludnia nedele. Hádam nie sú doma, ... keď sa nám za chrbtom ozvalo pridusené ale zretelné "slobodno!". Do dverí stačilo ľahko postrčiť, sami sa otvorili - cez tmavý pitvor bolo vidieť stol v kuchyni. Za stolom sedela žena, vyzeralo to, že nás vyzerá odjakživa, iba čo zrakom odbehla od listu, nad ktorým sa s perom v ruke skláňala. Dvere sú vraj dňom nocou otvorené, pre každého, ... a nech sa len k nej prisadneme, nemá čo skrývať, len čo dopíše list prvému mužovi - Števovi Žárymu. Riadky listu pribúdali z ľava do prava, vedené rukou z blízkosti srdca. Čítali sme ích rovno pod prstami, odkiaľ sa vynárali. Za oknom začal padať prvý sneh ... :)

ďakujem za kritiku

trošku smutné, ale milé, něžné... pěkné:-) zaujalo... t

Lemon:)vďaka