Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Veľké Cis

10. 01. 2010
0
0
289
Autor
mesačnica

Naozaj som sa snažila zachrániť ho. Vyskúšala som prakticky všetky dostupné prostriedky- vrátane fyzického násilia a živočíšneho sexu. Hrala som slepú, keď sa zaklínil do prsnatej fanynky, čo sa mu oknom vpašovala do skúšobne a dúfala som, že jej postpubertálne pery ho aspoň na chvíľu vytrhnú z tých nálad. Keď týždeň nevychádzal zo svojej diery, vykopala som na záhrade desaťročnú slivovicu a s náhradným kľúčom a hlinou za nechtami vmašírovala na jeho výsostné územie. Ležal na zemi schúlený ako embryo v maternici. Objala som ho okolo ramien a pokúšala dostať na gauč, nech tam nenachladne. Podkopol mi nohy. Znova. Pomalý teplý dych. Na brade. Krku. Pažiach. Prudký pohyb. Jau, ty hajzel, šibe ti? Sledujem pohryznuté miesto, krváca. Zrazu som si uvedomila, že som fakt votrelec v jeho placente, no o to viac som sa chcela ešte pokúsiť, aspoň raz. Prisadla som si na podlahu, jemne ho pohladila po vlasoch a začala si na prst namotávať pramienky jeho vlasov. Pritiahol si ma k sebe. Tak sme tam chvíľu ležali, tváril sa, že mi prstami prerastá do dlane a ja, že mu to spojenie verím. Potom ma vyhodil. Odvtedy každý večer sledujem, ako sa vpíja do podlahy.

 

Celé to začalo, keď mu do hlavy spadla tá hviezda. Teda, to tvrdí on. Objektívnym faktom je, že v šestnástke bol členom istého spolku, ktorého oficiálnym zameraním bola turistika, čistenie lesov a iné, bohu no najmä slušným rodičom milé, činnosti. Neoficiálne sa k tomu pridávala konzumácia pochúťok z lysohlávky českej. V ten večer boli utáborení pri Popradskom plese. Ležal asi dvadsať metrov od ohňa a spoločenského diania- odkotúľal sa tam, keď sa hasil po pokuse objať ohňovú vílu Amálku. Pod zadkom ho tlačil špicatý kameň, pri hlave cítil močovku a neúspešne sa pokúšal presvedčiť sám seba, že ocikávacia skala je opačným smerom. Navyše sa mu zdalo, že zamŕza, chcel ísť nazad za ostatnými, no jediný pohyb, na ktorý sa zmohol, bolo občasné pretretie zasopleného nosa rukávom. A vtedy sa to stalo. Tá hviezda. Vraj spadla z neba rovno jemu do hlavy, prešla čelovou kosťou a usídlila sa mu v mozgu. Neskôr to nazval splynutím s vesmírom. Vždy bol trochu patetický.

 

Zobudil sa prepotený, dolámaný a presvedčený, že to, čo zažíva, je nejaký druh predĺženého bad tripu. Chalanom nič nepovedal, a vôbec- čo by im mohol povedať? Že počuje zvuky? Teda hudbu? Do zajtra bude všetko v normále. Hlavne  žiadnu paniku, to prejde, uvidíš- možno už dnes večer, to prejde, prejde...Opakoval si cestou k najbližšej vlakovej stanici. Domov, o chvíľu som doma a všetko bude po starom, určite. Usmial sa, zakryl si oči novinami a zaspávajúc počúval hrkotanie vlaku. No vidíš, už to prestáva, už skoro nič...

 

Nič neprešlo. Postupne zistil, že každý predmet, zviera či človek  vydáva špecifický zvuk. Veci boli väčšinou iba tóny, ruksak mu napríklad znel do gis, stolička do h a tabuľka čokolády es; zato ľudia, tí vytvárali zložité akordy, niektorí dokonca undecimové. A všetko sa to vedelo zladiť do skvelých, melodických „skladieb“. Teda- skoro všetko. Problémové bolo slnko- veľké Cis. Všeprehlušujúce Cis. Také, čo po čase roztrhne mozog na miliardy nezozbierateľných neurónov.

 

Za svetla už nevychádzal z domu. Najskôr s tým bol problém kvôli škole, ale to sa vyriešilo, keď prestúpil na externý konzervatoristický program. Založil kapelu, prvú, druhú, prišla sláva, hádky, sólo albumy, ešte väčšia sláva. Vedela som, že to miluje- prsty zarezané v strunách, vydrané do krvi a endorfínov a pod pódiom ďalšia symfónia v dave, ktorý je tu len pre neho, ktorý on stvoril. Ako boh. Stvoriteľ bez hliny-stvoriteľ s gitarou.  A jasné, boli tu veci, čo k tomu akosi patrili- obdiv, bulvár, fanynky. Ale bolo by šialenstvo trápiť sa pre niečo, čo nemôžem zmeniť. Na to, čo sa deje v zákulisí, som sa naučila nemyslieť. Kto vlastne určil, že výmena tekutín na desať minút náhodne spletených tiel je „nevera“?  

 

A potom prišla ona. Mysliac si, že zahviezdi, oslní a strčí ho do vrecka, tak mrňavého, až sa jej v ňom stratí a ona ho tam zabudne až kým nebude chcieť predviesť svoju star na hraní nejakej dolčegabanovskej kamoške. A on ju oprel o reprák, zapálil si a odišiel. Lebo to je to, čo rockeri robievajú.

 

Bol to iba článok medzi návodom na ružovozelenú hviezdičkovú manikúru a sexhoroskopom, no ona si bola istá, že ho zničí. Naliala si vaječného likéru, vyzula lodičky, vyložila nohy na stôl a zopárkrát sa zhlboka nadýchla. Víťazstvo má vôňu kriedového papiera. Potom klikla na tlačítko „odoslať“. Nech je to v redakcií ešte pred uzávierkou.

 

Najprv sa tomu smial. Ako niekomu mohla napadnúť taká kravina? To tí novinári píšu zhulení? Vole, im už načisto drbe... No fáma sa šírila a koncertných ponúk ubúdalo. Vraj je emocionálne labilný. A schizofrenik. Presvedčený, že je upír.

 

...Veď povedzme si, milé čitateľky- je normálne, aby mladý pohľadný a navyše slávny muž žil zavretý ako v kláštore? Za celý deň nos zo svojej temnej diery nevystrčí. V lete na pláži, v zime na svahu, pri prechádzke so psom- zbytočne by ste sa nádejali, že stretnete svojho obľúbeného muzikanta. Ten sa schováva za zatemnenými oknami v strachu, že slnko ho spáli na popol. Nuž, genialita býva často sprevádzaná šialenstvom...

 

Jak, že to nejde? Veď ešte pred mesiacom ste tvrdili, že keď budem mať čas...že kedykoľvek...no hej, presne takto ste mi to...si už fakt lepšiu výhovorku nájsť neviete? Že REKONŠTRUKCIA! Ma máte za blbca? ...ZDOCHNI!

 

Do piče! Zažalujem! Všetky tie kurvy...a toto svinstvo...

 

Nežaloval. Miesto toho si dohodol poobednú tlačovku v bare na pláži, kde vysvetlil, že neúspešní slávnym vždy závideli a tak si vymýšľali o nich lži, aby ich ponížili. A že chápe, že jeho štýl života sa niekomu môže zdať čudácky, no je to JEHO štýl a poprosil by všetkých, aby sa ho pokúsili rešpektovať. Ako vidíte, ja som tu a gróf Drakula v Transylvánií. Asi naozaj nebudeme jedna osoba.  Úsmev. Foto na titulku.

 

Domov prišiel s kruhmi pod očami, migrénou a Veľkým Cis v hlave.

Stále ťa bolí hlava?

Ticho. Nepočul ma? Nechám ho nech si oddýchne. Napíšem pár mailov.

Si OK?

Idem bližšie. Nespí. Pozerá niekam- cezo mňa. Chytím ho za plece a riadne ním zatrasiem. Halooo.

Ty to nechápeš...ja...nepočujem...okrem toho tónu....nič...len ten prekliaty tón.

 

Naozaj som sa snažila zachrániť ho. No on sa odvtedy stráca na podlahe bývalej skúšobne a ja už neviem ako ďalej.

 

 


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru