Úniky

nemal som také skvelé detstvo

aby som si mohol rezať žiletkami

zápästia

premýšľam ako vyjsť von z tohto mesta

a z ostatných miest

sedieť v aute bez šoféra

a s hlavou na studenom skle vyplakať

zo seba celú bytosť

otvoriť dvere a nechať ju kráčať v daždi

kým sa nerozplynie

smútok je vždy skutočnejší ako šťastie

usmievam sa cez matné oči

keď sa dívam na súmrak s pocitom,

že celý svet je veľký iba ako futbalové ihrisko

na ktorom sa všetci poznajú

a pravidlá su jasné a aj diváci sú hráči

niekedy ti stačí objatie a zostať na jednom mieste

a občas sa vyberieš ďalej do stredu búrky

hľadať to, čo si nechal za sebou