SLADKO V USTACH

obliala som sa kolou,

čo si pil zo mňa

bez hanby

a za moje prachy

bola som spontánna,

keď som pobozkala starého rockera,

aj keď len na líce

(veď som dáma, či?),

keď som chcela zabudnúť na zmätok

v celej mojej krásnej racionalite

chcela som pochovať ťažko filozofický večer

v ukradnutom pohári

od minerálky,

v tvojich slovách o rovnováhe

a v tom, čo si mi nechcel povedať

(škoda, že som to už dávno vedela)

mala som to byť ja,

kto ti zavolá taxík

(ale až ráno)

a bude mraučať "prosím nie"

ale ty si ten,

kto sa baví,

kto páli,

kto uteká,

z koho sa ráno zobúdzam nahá a smutná

a nachádzam kopu nezmyselných vecí

v roztrieštenej hlave

už nechcem vedieť len jedno -

 načo mám mať sladko v ústach?