Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Sebastian Mak

13. 03. 2011
0
1
779
Autor
Eddmund

                  1.kapitola

                    DETEKTIV NICK

V malom meste Wesne na vlakovej stanici boli lavičky a na nich sedelo veľa čakajúcich ľudí a medzi nimi sedel jeden muž štíhlej postavy na ktorom nebolo nič pozoruhodne mal na sebe oblečenú čiernu vestu a bielu košeľu a na hlave mal čierny elegantný klobúk a v ruke dáždnik. Mal čierne vlasy ako eben a chudú tvar s dlhým nosom pod ktorým bolo slabo vidieť jemne fúzy. Čítal noviny a čakal tiež na dlho meškajúci vlak aby sa mohol vrátiť domov po svojej dôležitej detektívnej práci. Mal totiž veľmi bystré oči a videl tak dobre ako lietajúci orol vidí z diaľky pohybujúcu sa myš. Bol to detektív Nick Jamson, ktorého najobľúbenejším pracoviskom bola vždy ulica aby mohol vypátrať zločincov. Každý druhy deň chodieval domov vlakom a inokedy autom. Keď si prečital všetky dôležité správy z novín odložil noviny a začal sa pozerať na okoloidúcich. Všimol si jednu ženú ktorá mala v ruke malé dieťa a správala sa dosť čudne a agresívne akoby to dieťa nebolo jej alebo akoby sa ho chcela zbaviť.

 

Nick sa na ňu dlhšie zahľadel a čakal čo sa bude diať. A veru nebolo márne ju sledovať pretože vyzeralo to tak akoby niečo hľadala až nakoniec našla. Nick sa postavil a pomaly nenapadne kráčal za touto neznámou ženou. Teraz mu bolo jedno či mu utečie vlak preňho bolo dôležité zistiť čo chce tato žena urobiť s plačúcim dieťaťom. Medzi tým vlak už prichádzal a vlaková stanica sa rýchlo vyprázdnila  s pomaly odchádzajúcim vlakom, ktorý by už  aj tak Nick nedobehol. Nick sa skryl za strom a tajne ju sledoval. Keď sa žena konečne zastavila pri veľkom kontajneri pri ktorom boli veľké krabice  jednu malú krabicu si zobrala a  rýchlo kráčala mysliac si že ju nikto nevidí sa zastavila pri bráne kláštora  tam svoje dieťa dala do krabice a položila vedľa brány a hneď zmizla.  Nick rýchlo utekal ku kláštoru  vytiahol dieťa a dlho  rozmýšľal čo bude robiť s nevinným dieťaťom. V malom mestečku nebola žiadna organizácia čo by sa starala o deti jedine čo mu prišlo na um bol kláštor sestier dominikánok ktorým zrejme tato žena chcela zveriť dieťa.  Sestry neradi prijímali návštevy v neskorších hodinách lebo v takom čase buď sa učili katechézu alebo sa modlili. Keď Nick zazvonil  prišla jedna sestra, ktorej sa zdalo čudne to že pri bráne počula detsky nárek.

-no kto je tam? A to ste vy pán detektív? Čo tu robíte s dieťaťom?

-no to vám vysvetlím ak ma pustite do v nutra.

-počkajte zoberiem to dieťa k sebe a dieťa prestalo nariekať.

-tak počúvajte to dieťa vám položila pri bráne jedna neznáma žena  pravdepodobne vlastná matka a zmizla. Sledoval som ju na vlakovej stanici a hneď sa mi zdala akási podivná.  Nikomu ho nedávajte bez môjho súhlasu a zajtra to dám vedieť mojim kolegom.

-Ach taká bezcitná matka ako to môže spraviť to by som nedokázala urobiť keby som bola matkou nech by sa dialo čokoľvek. Nuž asi nám ho Pán Boh posiela do našej opatery ako vidím len neviem čo povie na to naša matka predstavená ktorá ma dnes prísť asi za hodinku.

-tak jej povedzte to čo už viete a keby niečo tu mate číslo na mňa. Tak z bohom už pôjdem. Sestra Dominika  rýchlo sa ponáhľala oznámiť novinku svojim spolusestrám.

-sestry mame tu malé dieťa.

-Čo dieťa? A v našom kláštore? A je to chlapček alebo dievča?

-to zistime povedala sestra Dominika.

-O to je milý chlapček ako anjelik len teraz kde ho dáme sestry?

-Zatiaľ bude tu a o všetkom musí vedieť najprv matka predstavená ona nech rozhodne čo s nim odpovedala sestra Dominika. Tu zazvonil telefón a zdvihla ho spolusestra volala matka predstavená chcela vedieť či je všetko v poriadku a chcela k telefónu sestru Dominiku tak ju spolusestra zavolala a potichu jej pošepkala aby o dieťati nič nehovorila.

-áno tu som matka Regina prosim?

-všetko je v poriadku?

-ano.

-dobre dcéra moja prídem zachviľu už som na ceste. Len som chcela vedieť či mi neprišiel balíček s knihami čo som objednala.

-Nie nič neprišlo.

-tak z Bohom uvidíme sa.

-z Bohom.

Ostatne sestry načúvali cely krátky rozhovor a strachovali sa o dieťa.

-čo sa bojíte sestry! Dieťa je nám zverene a nedáme ho nikomu aj keď sa to našej matke Regine nebude páčiť.

-Sestry mali by sme mu dať meno povedala jedna zo spolusestier.

-dobrý nápad zazvoňte nech sa všetci zídeme. Keď zazvonili a zišli sa vo veľkej  spoločenskej miestnosti sestra Dominika dala sestrám navrch aby si každá sestra napísala na papierik najkrajšie meno a vložila do košíka a že potom vyberie zo všetkých mien jedno meno

ktorým sa bude  volať chlapček. Sestry netrpezlivo čakali a pozerali na sestru Dominiku aké meno vyberie až po čase vybrala a nahlas prečitala: SEBASTIÁN.

Sestry sa prekvapili a zatlieskali. Tu sa ozvala jedna zo spolusestier

-Dominika a aké priezvisko bude mat?

-bude sa volať po mne. Som Makova a on sa bude volať Sebastián Mak

Dieťaťu dali teple mlieko a sestra Dominika si ho zobrala k sebe do izby. Zobrala štyri  stoličky a poukladala je vedľa seba a na stoličky dala mäkkú deku a uložila dieťa na spánok.

Keď prišla matka Regina zistila že v spoločenskej miestnosti chýbajú štyri stoličky a hľadala sestru Dominiku.

-Dominika kde sú stoličky zo spoločnej miestnosti?

-Ach matka musím vám povedať čo ešte neviete.

-A čo neviem?

-No Dnes prišiel k nám detektív Nick a doniesol nám malé dieťa ktoré matka údajne položila vedľa našej brány  a zveril ho mne aby som sa o neho starala.

-Starala?

-To nemyslite vážne! Dieťa a v kláštore ako že ste mi to hneď nepovedali! Tu žiadne dieťa nesmie byť! A kde vlastne je teraz?

-v mojej izbe. Dali sme mu aj meno vola sa Sebastián. Prosím vás matka nehnevajte sa na mňa ale čo som mala robiť mala som odmietnuť prosbu detektíva? A čo by si on s nim počal? Dieťa potrebuje bezpečie a materskú opateru.

-Nie! S tým nesúhlasím! Sme rehoľa a nie detsky domov! Zajtra zavolám detektívovi aby si ho zobral naspäť my tu žiadne dieťa nepotrebujeme.

-Ale...

-Žiadne ale! Už bolo dosť a nezabúdajte že ste zložili sľub poslušnosti.

-Áno matka predstavená.

- a ukážte mi ho nech sa naňho pozriem.

-Tak to je náš malý hosť? S nim budú ale starosti no nič ako som povedala zajtra ho tu nechcem vidieť! Dobru noc.

Na druhy deň ráno prišla matka predstavená za sestrou Dominikou a ľutovala to čo včera hovorila.

-sestra moja odpusťte mi že som bola včera taká nemilosrdná je mi to ľúto. Ak chcete tak môže tu ostať ale musia s tým súhlasiť aj ostatne sestry.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

             2.kapitola

  Sebastián v kláštore

Detektív vola sestra predstavená a chce hovoriť s vami.

-áno tu sestra Regina prosím?

-prosím vás včera som vám zveril do opatery  dieťa a dnes vás predvoláva sudca aj sestru Dominiku musíte prísť o desiatej hodine. Dnes sa dozvieme presne čo bude s dieťaťom.

-dobre určíte prídeme.

-ale zoberte zo sebou aj dieťa lebo sudca ho chce vidieť.

-v poriadku pán detektív zoberieme ho.

-tak dovidenia.

-dovidenia.

-Zavolajte mi sestru Dominiku lebo ideme na sud. A tu ste? Prichystajte dieťa musíme isť na sud. V skole vás zastúpi sestra Alberta tak že si nerobte žiadne starosti. Odteraz sa budete starať len o Sebastiána ako duchovna matka.

-Ani neviete ako som šťastná matka predstavená že som dostala takú milú úlohu.

-No nezabúdajte že ste stále sestra dominikánka.

-Áno.

-Tak poďme lebo čas beží. Nasadli do auta a išli.

 

Keď sestry prišli do súdnej siene čakali už len na pána sudcu kedy príde.

Keď prišiel hneď oslovil pána detektíva.

-tak pán detektív mate slovo.

-áno vaša ctihodnosť. To dieťa položila vedľa brány kláštora týchto sestier  neznáma žena ktorú som pozoroval na vlakovej stanici. Len že rýchlo zmizla a nemohol som ju nájsť. Nevedel som si rady čo budem robiť tak som  zazvonil  a prosil som sestru Dominiku aby sa ujala dieťaťa na nejaký čas.

-Sestra Regina vy ste predstavenou kláštora?

-áno vaša ctihodnosť.

-Chcete k tomu niečo povedať?

Áno. Moja spolusestra Dominika mi to oznámila až vtedy keď som prišla zo sympózia a nemohla som stým súhlasiť pretože naša rehoľa nie je detským domovom. Naším poslaním je modliť sa, učiť v skole a kázať. Ale ak dovolíte radi si malého Sebastiána necháme.

-Ešte dnes vydáme rozhodnutie s podmienkou ak sa matka dieťaťa neohlási do siedmich dni dieťa bude právoplatné patriť vám. Sudca zabuchol súdnym kladivom a súdny dialóg sa skončil. Keď sestry vychádzali zo súdnej budovy mali radosť že si Sebastiána môžu nechať.

-teraz to musím oznámiť nášmu duchovnému ocovi pátrovi Reginaldovi že mame nového člena a požiadam ho o krst povedala sestra Regina

-dobrý nápad sestra.

-Ty zatiaľ chod a kúp plienky a iné potreby pre dieťa! Ja ta počkám v aute.

Povedala sestra Regina a s úsmevom kráčala s dieťaťom k autu.

Okoloidúci ľudia na ulici  si všimli mníšku s dieťaťom a čudovali sa prečo ma v rukách dieťa. Sebastián bol našťastie kľudny a neposedný.

Keď sa sestra Dominika vrátila s nákupom všimol si ju detektív Nick a prihovoril sa jej

-Prijmite odo mňa sestry láskavosť dnes vám kúpim novy kočík pre Sebastiána. Čo vy na to?

-O to je od vás milé pán detektív budeme radi len sa obavám že to bude drahé.

-To už nechajte na mňa zložím sa so svojou manželkou a kočík vám kúpim.

-Ďakujeme ste veľmi láskavý.

-A teraz ma ospravedlňte musím už isť lebo mam ešte poradu. Zbohom.

-Zbohom.

 

-Tak môžme isť?

-Áno môžme nakúpila som všetko čo potrebuje.

Keď sestry prišli do kláštora sestra Regina šla rýchlo vyhľadať pátra Reginalda a požiadala ho o krst pre dieťa.

-Otče môžete ho pokrstiť?

-Samozrejme síce som už dlho nekrstil ale rad ho pokrstím. Môže to byť zajtra.

-Áno Otče. Oznámim to všetkým sestrám.

-No ale sestry mi povedali že je to náš novy člen a býva u nás je to tak sestra?

-Áno. Dnes sme boli na sude a sudca rozhodol že môže u nás byť. 

-Zaujímavé. Som zvedavý čo z neho bude.

-Nebojte sa sestra Dominika sa on ho dobre stara a my jej budeme pomáhať.

A tak malého Sebastiána pokrstili a s láskou sa o neho starali.

 

Keď uplynulo desať rokov Sebastián mal desať rokov bol štíhlej postavy mal tmavé vlasy a chudú jemnú tvar. Bol veselý a poslušný. chodil do základnej školy kde si našiel dobrých kamarátov.  V kláštore si zvykol a rad sa modlieval ruženec ale aj iné modlitby, ktoré ho naučili sestry.

Ochotne im pomáhal v upratovaní aj do obchodu ho sestry  občas poslali kúpiť chlieb. Po troch rokoch väzenia sa vrátil Edmund Hardwick domov. Bol to pokrvný otec Sebastiána a neustály zločinec, ktorý si už vo väzbe odsedel dosť rokov. Nečudo že ho manželka Anna Hardwickova čoskoro opustila nielen pre zločiny ale aj pre alkoholizmus na ktorom bol závislý. Anna sa sním rozviedla a utiekla z domu s dieťaťom o ktoré sa nedokázala postarať. Edmund mal aj svojho spoločníka brata Marka Hardwicka, ktorý s nim tiež spolupracoval.

Edmund rozmýšľal o svojom synovi ako ho z kláštora vytiahne a prizná mu že je jeho otec. A naozaj inteligentný zločinec si vymyslel plán.

 

-Vieš čo musím naštiviť svojho syna. Ešte dnes. Povedal Edmund svojmu bratovi s ktorým býval v dome.

-Hej ale ako? Veď tie sestry ťa do kláštora nepustia a kto vie či by ti uverili že si jeho otec.

-Máš pravdu. A už to mam dám si čierne sako a čiernu košeľu a do goliera si dám kolarik.

 Kňaza určíte tie mníšky pustia do vnútra.

-Dobre ale nemáš kolarik.

-Ja už niečo vymyslím a nečítaj už toľko tie noviny!

-Edmund daj si pozor aby ti to vyšlo a skús sa pozrieť či tam majú zlatý kalich.

- Však môj syn mi ho donesie.

-Hmm. Len či bude na nasej strane.

-Kto vie? Ale za pokus to stoji. Nie?

-Ty ostaň tu a ja pôjdem a potom ti dám vedieť ako som na tom.

-Tak sa drž.

Odpovedal Mark. Edmund sa dozvedel o svojom synovi že je v kláštore z obecných novín, ktoré pravidelne čítaval jeho brat Mark a všetky informácie mu podával.

 

Sestra Dominika sedela na lavičke pri záhrade kláštora a modlila sa breviár.

Tu zrazu beží jedna sestra a kričí:

-Sestra Dominika! Sestra!

-Áno. Prosím?

-Pozrite niekto čaká pri bráne a zvoní.

-No a čo teraz? Tak otvorte.

-Áno ale zdá sa mi že je to nejaký čudný muž.

-Ale sestra čo to hovoríte choďte a otvorte.

-Tak idem.

 

-Prosím kto ste a čo tu chcete?

- Ja som pán farár John Firsky z biskupského úradu a prišiel som naštiviť malého Sebastiána.

-A odkiaľ ho poznáte?

-Viete informácie sa šíria a otec biskup vie o tom že mate v kláštore chlapčeka. Priniesol som mu malý darček k narodeninám. Tak pustite ma?

-Áno nech sa páči dôstojný otče. 

-A kde je Sebastián? Pýta sa Edmund.

-Pôjdem ho zavolať určite hra futbal s chlapcami.

-kľudne počkám drahá sestra.

-Dobre tak idem ho zavolať.

-Sestra nechajte ja ho zavolám povedala sestra Dominika

-Sebastián! Sebastiaaan!!

-Už idem akorat teraz keď som dal gól musím isť.

-Prosím sestra?

-Máš návštevu. Prišiel za tebou jeden kňaz a doniesol ti darček. Pod a uvidíš.

-A odkiaľ ma pozná nejaký kňaz?

-Tak už pod a nepýtaj sa toľko.

-Áno len si vyzujem kopačky.

-Nezabudni sa pekne pozdraviť.

-Pochválený buď Ježiš Kristus! pozdravil sa Sebastián a zahľadel sa do očí neznámemu kňazovi.

-Naveky amen chlapče, tak to si ty ten Sebastián rad ťa vidím. Pekne si narástol a podobáš sa na otca... O  teda nič. To som sa pomýlil. Chcel som povedať že bude z teba pekný mládenec.

-Prečo ste prišli za mnou?

-Ale Sebastián buď trošku slušný! Prerušila ho sestra Dominika

-Ale veď som slušný len chcem vedieť prečo za mnou tento kňaz prišiel a čo vlastne chce odo mňa?

-Tak už dosť! Tak to sa s kňazom nehovorí!

-Ale len pokojne nechajte ho sestra rad mu odpoviem prečo som prišiel. Otec biskup ma poslal aby som sa pozrel na teba ako sa máš lebo vie o tebe že si tu. A keďže budeš mat narodeniny tak som ti doniesol malý darček. No zároveň by sa biskup potešil keby som ta k nemu doniesol lebo aj on ma pre teba darček.

-O aká vzácnosť že aj biskup ma o Sebastiána záujem otče budeme radi ak ho zoberiete. Však Sebastián? Pôjdeš?

-No neviem. Radšej by som ostal tu.

-Ale synček trosku zmeny ti nezaškodí aspoň spoznáš aj iných ľudí čo ty na to?

-Tak dobre pôjdem.

-Poďakoval si sa za darček Sebastián? Opýtala sa sestra.

-Áno. Ďakujem.

-Ostanete u nás na obed pán farár?

-Ale áno veľmi rad a chcem sa aj Ježiškovi v kaplnke pokloniť.

-A nech sa páči radi prijmeme aj vaše požehnanie.

 

Keď sa naobedovali a porozprávali pán farár sa od sestier na chvíľu vzdialil a šiel do kaplnky ani nie preto že sa tužil pokloniť Ježiškovi ale preto aby mohol vidieť kalich, ktorého tužil ukradnúť. Zo zvedavosti chcel vedieť či tam nie je viac kalichov. Keď zbadal na malom stolíku krásny pozlátený kalich hneď sa potešil a povedal si že tuto úlohu ponechá na svojho syna.

Tu zrazu počul ako sa ktosi blíži do kaplnky. Pán farár si hneď pokľakol a sklonil dole hlavu a robil sa že sa hlboko modli. Do kaplnky vošiel páter Reginald pokľakol a prežehnal sa a všimol si pána farára že sa modli. Nechcel ho rušiť tak že pomaly zavrel dvere a odišiel. Pán farár sa z miesta ani nepohol ostal kľačať ako socha.

 

Do kaplnky vošiel Sebastián a poklonil sa.

-Tak čo otče pôjdeme?

-Áno synku už pôjdeme.

-Dobre idem povedať sestre že už ideme.

-Sestra Dominika!

-No ty môj anjelik buď dobrý a pána farára počúvaj potom mi porozprávaš ako si sa mal. Dobre?

-Áno.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

3.kapitola – Sebastián spoznáva svojho otca

 

Neznámy kňaz bol stredom pozornosti pre Sebastiána no zároveň sa tesil že pôjde na motorke na ktorej prišiel tento kňaz.

Sestry sa zo Sebastiánom rozlúčili a modlili sa zaňho aby sa mu nič zlého nestalo. Keď docestovali domov hneď bolo počuť ako pes šteká. Bol to vlčiak s veľkými očami.

 

-To je váš pes?

-Áno. Vola sa bibo. Neboj sa zvykneš si naňho len ťa musí poznať. Tak toto je môj dom. Tu si doma.

-Nerozumiem tomu. Veď vraj bývate na biskupskom úrade.

-Nie. Nebývam a ani by

 som nechcel bývať. A nevykaj mi som ešte dosť mladý.

Synku teraz ma dobre počúvaj musím ti vysvetliť pravdu, ktorú si ešte nepočul. Ale to ti poviem v dome. Tak poď.

-Čo ste zač?!

-Som tvoj otec stačí ti to?

-Čo že otec? A kde si ten cely čas bol?

-No väčšinou v base a potom doma to je môj život. Vedel som o tebe skôr ale keď som vedel že si u tých mníškach myslel som že si v poriadku a že ti nič nechýba. Ja by som ťa aj tak nemal z čoho živiť a matka tiež.

-Čo je s mojou mamou?

-Odišla a rozviedla sa. Nechala mi tu odkaz že ma nenávidí.

-Prečo?

-Lebo jej vadí alkohol a moje zločiny. Myslela si že sa zmením ale nestalo sa tak.

Sebastiánovi tiekli slzy z tohto osudu a pýtal sa ďalej.

-A kde je teraz môja mama?

-Ochorela a zomrela.

Sebastián začal plakať.

-No tak neplač. Aj také  veci sa stavajú.

-Je to tvoja vina ty darebák! Čo chceš odo mňa?

-Chcem aby si mi ukradol zlatý kalich čo mate v kláštore. Videl som ho v kaplnke.

-Podvodník robil si sa že si kňaz a ja ti mam ukradnúť kalich?

Nechcem ta vidieť!  a utiekol z domu.

-Počkaj kam ideš! Stoj veď sa tu stratíš! Počuješ?

Sebastián vybehol na ulicu a chcel prejsť cez hlavnú cestu a auta stále prichádzali rozbehol sa a náhle jedno auto zabrzdilo.

-Chlapče dávaj pozor ale ak chceš nasadni si zveziem ťa.

-Ste veľmi milá ďakujem.

V aute bola mlada rodinka ktorá cestuje na koncert.

-Odkiaľ si chlapče a kam si sa tak rozbehol?

-Môj zlý otec vydáva sa za kňaza a pritom je to zločinec. Teraz ma naháňa a prenasleduje. Môžte prosím pridať plyn?!

-Aký plyn?

-Tam dole.

-A prepáč. Neboj sa ochránime ťa.

-Kto ste vy?

-No ja som speváčka Jenifer Helibatova, vedľa mňa je môj manžel Patrik a pri tebe je naša Veronika.

-Ahoj. Odpovedalo dievčatko.

-Ahoj.

-Ako sa voláš?

-Sebastián.

-Aké pekne meno máš odpovedala Veronika.

-No dobre kam to bude mladý muž? Opýtal sa Patrik.

-To je jedno pôjdem na ten koncert.

-Výborné. Už sa teším. My sme hudobná rodina a snami ti bude dobre.

-Kde bývaš inač Sebastián?

-Ale to je dlhy príbeh. Aha už ide za nami a sú dvaja! Pridajte!

-Neboj sa naše auto je rýchlejšie ako ich povedal Patrik.

-No áno lenže strieľajú po nás, podotkla Veronika.

-Rýchlo dole hlavy deti! zvolala Jenifer

-Musíme ich dostať ďaleko nám neutečú! Chlapec je náš a oni sú voľní.

-Jasne šefe. odpovedal Mark

Pri rýchlej jazde nabúrali do auta a pokračovali v ceste. Blížil sa pravé vlak auto zo Sebastiánom našťastie prešlo ale zločinci museli zastaviť a čakať kým vlak zmizne.

-Do paroma teraz tu chýbal vlak! Nechápeš?! Môžme ich stratiť.

-Neboj sa určíte ich nájdeme.

-Aha tam sú pohni sa! Musíme ich dobehnúť.

-Asi ťažko mame malo benzínu. Do čerta!

 

-Super. Konečne sme ich stratili už nejdú za nami.

-Že by si to rozmysleli mami?

-Kdeže budú ma stále hľadať a čo je horšie moje sestry sa určíte o mňa strachujú!

-Čo? Ty máš sestry?

-Nie. Mam duchovne sestry z kláštora, ktoré sa ma ujali a starajú sa o mňa. Je mi za nimi ľúto.

 Bojím sa aby nešiel do kláštora ukradnúť ten kalich.

-Neboj sa Sebastián mi ťa do kláštora zavezieme. Ale najprv na tých zločincov zavolám políciu.

-Nie nevolajte. Odpúšťam mu to.

-Čo? Odpúšťaš? To nemyslíš vážne po tom všetkom? A celkom dobre ho nepoznáš môže ti ublížiť a možno ťa nebude mať kto ochrániť. Je to predsa zločinec a patri do rúk polície.

-Verím že sa zmení a nechcem aby bol stále vo väzení.

-Dobre ako chceš!

Jenifer zastavila pri čerpacej stanici kde bol malý obchod a zavolala sestrám dominikánkam.

-Sestry mala som nepríjemný telefonát!

-Kto volal?

-Sebastián! Je na úteku s dobrou rodinou vraj ten kňaz čo tu bol je jeho otec a prenasleduje ho. Chce nám totiž ukradnúť kalich a je to zlodej.

 

-Tomu nemôžem uveriť. Sebastián ma otca? A zlodeja?

-A ešte akého podvodníka. To je strašné hneď sa mi  ten kňaz sestry nepozdával.

 Nemali sme ho nikde púšťať je to naša chyba.

-Ale nie musíme veriť že sa vráti chúďatko Sebastián. Bože ochraňuj ho.

-Ale nechápem prečo nemáme volať políciu toto mi nesedí určíte s nim niečo je.

 Ma šťastie ten podvodník že ma takého dobrého syna, povedala sestra Dominika

-Čo budeme robiť sestro?

-Vy sa modlite aby sa vrátil živý a zdravý a ja pôjdem za nim nemôžem ho nechať len tak v cudzích rukách!

 

Cela rodinka sa si posadala okolo stola kúpili si kofolu a dali si malé občerstvenie.

-Dnes určite zmeškáme ten koncert, povedala Veronika mame.

-No zmeškáme ale dôležité je teraz to že sme zachránili život Sebastiánovi nie?

-Sebastián kam ideš?

-Potrebujem isť na WC.

-Počkaj pôjde s tebou Patrik povedala Jenifer.

-Aj ja potrebujem isť mami.

-Dobre ty pôjdeš so mnou.

-Mami kúpiš mi zmrzlinu? pýta sa Veronika

-Pravdaže kúpim ti.

-Aj Sebastiánovi kúp.

-Ďakujem neprosím si.

-Počúvaj kúpim Sebastiánovi šiltovku a nejaké oblečenie aby nebol podozrivý otcovi keď ho zbadá v našom aute, povedal Patrik

-Výborný nápad bude ako náš syn. No a my si ideme kúpiť s Veronikou zmrzlinu.

-Prosím si jahodovú a vanilkovú.

-Nech sa páči.

-Ďakujeme.

-No čo hovoríte dámy pekne je oblečený Sebastián?

-Tak to mu fakt sedí však Veronika?

-Áno mami Sebastián je veľmi pekný.

Sebastián mal sivú šiltovku modré džínsy a červene tričko.

-Nemali by sme už isť? pýta sa Patrik

-Ale áno ideme aby sme ten koncert nezmeškali. 

Patrik a Jenifer začali spievať na pódiu bolo tam veľa ľudí a Veronika zo Sebastiánom

Sedeli na v publiku medzi ľuďmi bolo im celkom fajn.

 

Sestra Dominika rýchlo vyrazila autom na koncert ale ešte predtým zastavila sa pri čerpacej stanici kde sa akorat  nachádzali dvaja zločinci, ktorým sa trošku pokazilo auto.

-Aha tam je mníška čo tu môže robiť? pýta sa Mark

-Už len to nám tu chýbalo. Prosím ťa nevšímaj si ju a podaj mi kliešte.

-Počuj určíte hľadá Sebastiána, hovoril potichu Mark

-No a čo teraz nech ho hľadá nás to nezaujíma! Opravíme auto a ideme preč.

-Aha ide k nám pozri sa!

-Pozdrav Pán Boh otče nevideli sme sa niekde náhodou?

-Áno bol som u vás v kláštore.

-Kde je Sebastián! Ihneď mi to povedzte lebo na vás zavolám políciu! Viem kto ste! Ste jeho otec a podvodný zlodej všetko viem. Dám vám radu nechajte ho na pokoji ak nechcete skončiť vo väzení.!

-Tak moment neviem o čom tu hovoríte? Asi ste si ma pomýlili s niekým.

-Že sa nehanbite že mate tu drzosť klamať! Prepáčte ale mate niečo čo vám nepatri! Strhla mu kolarik z goliera košele a odišla.

-No vidíš a sme v maléru.

-Neboj sa je to môj syn a nie jej. Tak či tak musíme isť za ňou zdá sa mi že ona vie kde je.

-Ide smerom do Hazelnelu akoby šla na koncert.

-Musíme ju sledovať len tak pre nič za nič by na koncert mníška nešla. Možno že tam bude nás Sebastián musíme ho skôr dostať ako ona tak rýchlo pridaj, povedal Edmund.

-Ona si nás všimla vidí nás.

-Ticho. Musíme byť nenapadni.

Keď už boli v meste v Hazelneli Edmund a Mark sa rozdelili a začali medzi ľuďmi hľadať Sebastiána. Sestra Dominika ho tiež hľadala a vypytovala každého či nevideli takého menšieho chlapca.

-Kde v takom dave nájdem chlapca to akoby si hľadal ihlu v sene.

-Buď trpezlivý určite ho nájdeme, povedal Edmund.

-Ako bol oblečený? Čo mal na sebe?

-Čierne nohavice a bledú košeľu s dlhým rukávom. A vlasy ma tmavé.

Ako tak chodili pomedzi ľudí hľadali a vypytovali sa na chlapca aj síce nejaké deti zbadali ale chlapca v takom oblečení veru nenašli takže si mysleli že to nie je on.

Zrazu bolo počuť ako malé dievča  nahlas vola na chlapca menom Sebastián. Mark sa rýchlo pozrel smerom na chlapca a ponáhľal sa za nim aby ho chytil. Chlapec už bol na kolotoči kde ho privolala ta dievčina a okrem toho tam bolo veľa ľudí tak že Mark rozmýšľal čo bude robiť.

-Do paroma! To nie je on hovorí si pod nosom Mark a zavolal na mobil Edmundovi.

-Počuj našiel som chlapca s menom Sebastián ale ma iné oblečenie a šiltovku nie som si istý či je to on.

-Tak hľadaj ďalej.

-Počkaj dal si dole šiltovku mam pocit že je to on.

-Výborné stretneme sa pri kolotoči a chytíme ho.

-A mame ťa. Teraz nám neutečieš pôjdeš s nami.

-Nechajte ma! Pomoc! Pomoc!

-Ticho buď! Veď som tvoj otec čo nepoznáš ma? Však ja ti dám.

Sebastiána rýchlo odviezli do starého a škaredého domu a pevne ho strážili. Mala Veronika to videla ako ho odniesli títo neznámi chlapíci a bežala za rodičmi to hneď oznámiť.

-Čo že? Uniesli ho?! Musím zavolať políciu zhrozene vykríkla Jenifer 

-Chudák čo si teraz počne bez nás mala som pocit že je to môj brat, povedala smutne Veronika.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

4.kapitola – Vyslobodenie Sebastiána a novy domov

 

Keď si dvaja zločinci ukradli svoju korisť dohodli sa že ho musia zveriť susede do opatery.

-môj malý synček utiekol a teraz si zaslúži výprask! Edmund si zobral do ruky palicu a chcel ho zbiť lenže tu skríkol Mark

-nie Edmund! Nebi ho! Je to predsa tvoj syn.

-Ja mu dám takého syna mam  čo ma zrádza a zopárkrát ho švihol po chrbte.

-zanesiem ho susede aby sa oň ho starala ak by prišla polícia tak ho tu aspoň nenájde.

Upokojoval ho Mark bolo mu totiž ľúto Sebastiána a chcel ho vyslobodiť z rúk zlého otca.

-dobre teda zanes ho tej pani Grambowej a tu máš peniaze. Dúfam že nás ta žena nezradí.

Mark zobral chlapca a šiel k starej susede.

-dobrý deň pani Grambowa nesiem vám tohto chlapčeka aby ste ho nejaký čas postrážila otca nemá doma a matka mu zomrela posiela vám aj peniaze.

-No to som nečakala že môj sused ma takého pekného syna rada ho prijmem nech sa páči poďte ďalej.

-nie ďakujem musím už isť lebo ma čaká ešte práca. Z Bohom.

-no tak pod prečo si taký smutný ? A ako sa voláš?

-Sebastián. Prosím vás nenechávajte ma tu musím sa vrátiť  moje sestry a ... slečna Jenifer hľadajú ma.

-Tak mi všetko povedz od začiatku aké sestry?

-bol som od maličká v kláštore a rodičov som nepoznal až teraz spoznávam otca. Nepáči sa mi je zlodej a chce ukradnú kalich z nášho kláštora utiekol som a Jenifer ma odviezla na koncert a on šiel za mnou.

-ach dieťa moje máš ťažký život ale ako ti mam pomôcť?

-musím sa vrátiť nechcem tu byť. Polícia ma určíte hľadá.

-Poď nasadni zaveziem ťa do kláštora. Teta Grambowa ho schovala do auta a mierila čo najrýchlejšie z domu. Zbadal ju Edmund cez okno a čudoval sa kam sa tak rýchlo môže tak ponáhľať.

-Počuj Mark takto rýchlo som ešte nikdy nevidel šoférovať tu starú babizňu! V aute bola sama že by chlapca nechala samého? Prosím ťa choď to skontrolovať či ostal v jej dome.

Mark šiel cely dom skontrolovať dvere však boli zamknuté poobzeral cez okna a zakričal na Sebastiána ale nič.

-Nikto sa neozýva nie je tam.

-Do čerta ona si ho zobrala zo sebou!

Teta Grambowa uz našla kláštor sestier zaparkovala pri kláštore a zazvonila na bránu. Otvorila jej sestra Angelika

-Pozdrav Pán Boh niekoho vám nesiem milé sestry!

-Ale veď v aute nemáte nikoho milá pani.

-Ale mam len som ho schovala do kufra aby ho ti zločinci nevideli.

-Sebastiaan! Konečne si doma tak sme sa o teba strachovali čo je s tebou. Si v poriadku?

-Áno som.

-Ja sa pani Grambowa

-Teší ma a poďte ďalej dáte si čaj alebo kafe?

-Ďakujem stačí čaj.

-Sestra Dominika je doma? Ozval sa tichým hlasom Sebastián.

-Áno zachviľu príde teraz je v obchode. Ak ta tu uvidí bude cela šťastná. Každý deň sme sa za teba modlili cíť sa tu ako doma tu si v bezpečí povedala sestra Angelika

-Zavolám radšej pánovi detektívovi aby vedel že si u nás zakričala sestra Angelika a utekala k telefónu.

Keď sa sestra Dominika vrátila z nákupu zaradovala sa keď počula že je tu Sebastián.

-Ahoj synček môj tak si nám chýbal ako si sa mal? A objala ho.

-Nebude ma otec hľadať? Opýtal sa Sebastián

-Otec? Ty ho ešte nazývaš otec po tom všetkom čo ti spôsobil?

Je to obyčajný zločinec a patri do väznice! Odpovedala rázne sestra Dominika.

-Ďakujeme vám pani Grambowa že ste nám ho doniesla.

-Urobila som to čo som považovala za dobre odpovedala pani Grambowa

-Polícia je na ceste a príde pán detektív spolu speváčkou Jenifer povedala sestra Angelika

-Jenifer? Ja ju poznám bol som s ňou na koncerte ozval sa Sebastián

-To je pekne ale ako si sa s ňou spoznal  keď si bol u otca? nechápala sestra Dominika

-Utiekol som z jeho domu na ulicu a chcel som prejsť cez hlavnú cestu. Auta rýchlo uháňali iba jedno auto sa spomalilo a zastavilo bola to Jenifer zachránila mi život lebo ma zobrala zo sebou na koncert. A potom...

-Čo potom? Pokračuj prerušila ho sestra Dominika

-Otec a jeho priateľ ma naháňali a prenasledovali i strieľali.

-Je to podvodník desať rokov nemal o teba záujem a teraz si ťa chce získať. Nie my ťa nedáme! Vyhlásila sestra Dominika

-Keď  som sa dozvedela že ten lump vám chce ukradnúť kalich a že zle zaobchádzal zo Sebastiánom schovala som ho do kufra a prišla čo najskôr k vám odvetila pani Grambowa

-To ste dobre urobili pani Grambowa

Zazvonil zvonček.

-Idem sa pozrieť kto zvoní sestry povedala sestra Angelika

Otvorila bránu a potešila sa.

-Dobrý deň pán detektív vedela som že prídete poďte ďalej.

-Je v kláštore sestra Dominika? Opýtal sa detektív

-Áno je doma.

-Musím s ňou súrne hovoriť.

-Nech sa páči.

-Vitajte pán detektív už sme na vás čakali.

-Musím s vami setra hovoriť len vy a ja.

-Áno už idem.

-Dobre ma počúvajte Sebastiána nikam nepúšťajte von. Musí byť tu aspoň kým sa zločinci nechytia nie sú doma tak že po nich stále pátrame. Pravdepodobne Sebastián bude mat rodinu tak že tu dlho nebude bolo to odporúčanie sudcu. Tak že to sú moje pokyny a dodržte ich.

-Môžte sa spoľahnúť pán detektív. Budeme Sebastiána strážiť ale naozaj pôjde od nás preč?

-Áno ale viac vám v tejto chvíli neviem povedať pretože všetko sa dozviete na sude. Sú tu policajti na tejto ulici pozrite tam sú v aute  a majú za úlohu chrániť kláštor tak že nech Sebastián nevychádza von! A teraz už musím isť volajú ma povinnosti.

-Ďakujem vám. Počkajte odprevadím vás.

-Ak sa môžem spýtať prečo neprišla s vami Jenifer?

-Poslal som ju domov v zaujme bezpečnosti a teraz už naozaj musím isť. Z Bohom.

-Z Bohom odpovedala smutne sestra Dominika.

-Tak čo sestra čo vám povedal detektív? A prečo ste taká smutná?

-Sebastiána už dlho nebudeme mať odvetila smutne sestra Dominika

-Čo že a to už prečo? pýtala sa zvedavo sestra Angelika.

-Sud ma rozhodnúť do akej rodiny pôjde Sebastián v tej chvíli začali sestre Dominike tiecť slzy po tvári.

-Neplačte sestra. Ak je to Božia vola nech sa stane veď Sebastián tu vyrástol a u nás bude mat vždy otvorene dvere odvetila sestra Angelika

Sebastián si šiel oddýchnuť do svojej izby. Nevedel totiž čoho ešte čaká. Sestra Dominika od žiaľu nedokázala mlčať o tejto smutnej správe a tak šla za Sebastiánom aby mu to oznámila.

-Sebastián musím ti niečo povedať.

-Počúvam.

-Vieš detektív povedal že u nás už dlho nebudeš pôjdeš do rodiny ale neviem aká je to rodina všetko sa dozvieme na sude.

Chápeš? Budeš s inými ľuďmi tak sme si na teba zvykli a teraz nám musíš odisť neboj sa občas sa uvidíme.

-Neopustite ma?

-Pravdaže nie. Budem na teba stále myslieť a naštivim ta ako sa bude dať. Tu u nás budeš mat vždy otvorene dvere. Sestra Dominika dala mu na celo malý krížik a objala ho.

-Ani ja vás neopustím budem sa za vás modliť.

-Ach chlapče aký máš nemilosrdný osud ale ver že s Božou pomocou to zvládneš stane sa z teba dobrý mladík. No zároveň ťa musím upozorniť aby si vonku za brány kláštora nevychádzal na ulici sú policajti a strážia nás.

Pani Grambowa sa rozlúčila zo sestrami aj zo Sebastiánom a pokojne sa vrátila domov. Keď prišla domov zbadala vedľa domu policajne auto zdalo sa jej to cudne a tak ich ako prvá oslovila.

-Dobrý deň hľadáte niekoho?

-Nie strážime vás dom a čakali sme na vás kedy prídete aby sme skontrolovali dom čí tam nie sú ti zločinci čo vám zverili toho chlapca.

-Ale veď oni majú dom tuto oproti

-Ten dom sme už prehľadali nie je tam nikto. Teraz je na rade vás dom. Choďte skontrolovať čí je všetko v dome poriadku a dajte nám vedieť aby sme tu zbytočné nečakali.

-Ďakujem vám pekne za ochranu idem sa teda pozrieť.

Ako kráčala do svojho domu odomkla dvere dala si dole klobúk a kabelku a vošla  do prvej miestnosti do kuchyne zbadala tam tých dvoch zločincov ktorí si spokojne vyjedávajú jej potraviny. Pani Grambowa sa veľmi zľakla a chcela bežať za políciou ale nemohla lebo Edmund sa jej postavil do cesty a v ruke mal pištoľ.

-Hore ruky a ani jedno slovo lebo to na vás namierim. Ste náš rukojemník. A teraz počúvajte pôjdete vonku a oznámite tým mužom že je všetko v poriadku a že tu nikto nie je. Jasne?!

Ak urobíte jeden chybný krok zabijem vás. Budeme vás sledovať tak že nás neoklamete. Tak už choďte!

-Áno neprezradím vás. Idem.

-Všetko je v poriadku v mojom dome nie je nikto okrem mojej mačky.

-Dobre a ak vás môžme poprosiť môžme isť k vám na kávičku?

-Samozrejme nech sa páči. Policajti vyšli z auta a pomaličky sa blížili k domu. Edmundovi sa to nepozdávalo myslel si že ich zradila. Rýchlo sa schoval do skrine aj s Markom a načúvali o čom sa budú rozprávať.

-Toto je síce starý dom ale keď mi zomrel manžel ostalo tu po ňom veľa kníh ktoré chcem aby sa zachovali. Napísal vyše dvadsať kníh z toho deväť pre deti ktoré mal veľmi rad.

-Nie je vám tu smutno pani Grambowa keď ste tu tak sama?

-Ale nie zvykla som si a cítim sa tu dobre. Teraz keď mam toľko času rada si prečítam knihy ktoré mi tu manžel zanechal.

Keď sa policajti porozprávali a popíjali kávičku Edmund sa v skrini strachoval že ich zradí ale neurobila tak keď tu zazvonil zvonček Edmund nechápal kto to môže byt najprv policajti a teraz kto? Keď pani Grambova šla otvoriť dvere hneď počula dievčenský jemný hlas.

-Ahoj babí prišla som ta navštíviť

-Ty moja princezná som rada že si prišla pod ďalej.

-Babí a koho tu máš v dome?

-Pánov policajtov neboj sa za tebou neprišli ani za mnou hľadajú niekoho poď neboj sa ich.

-No pekne sa pozdrav

-Dobrý deň.

-Dobrý deň dievčatko odkiaľ sa tu berieš?

-Ona je totiž moja vnučka Silvia a prišla ma navštíviť rada číta knižky od môjho manžela prihovorila sa pani Grambowa

-Tak to sme nevedeli že mate takú krásnu vnučku.

-Chod do mojej izby a pozri si tam knižky v tretej poličke.

Bola to izba kde spávala pani Grambowa a sú tam veľké knižnicove poličky plne kníh. Ale sú tam aj skrine a v jednej sú schovaní ti dvaja mužovia. Keď Silvia vošla do izby policajti odchádzali z domu a pani Grambowa ich odprevadila. Tu v jednej chvíli Mark nevedel udržať dych a silným vzdychom si kýchol. Silvia sa zľakla a začala hlasno kričať pomoooc! Niekto je v tvojej skrini Babí!

-Ale kto by bol v skrini veď tam nie je nikto upokojovala Silviu

-Ale naozaj som to počula poď a uvidíš otvor tu skriňu!

Pani Grambowa ju otvorila s vedomím že sú tam ti dvaja muži a Mark ju pištolom vystrašil. Silvia začala kričať od strachu ale Mark jej rukou držal ústa.

-Ale čo sa tu vzalo mame ďalšieho rukojemníka? No pekne urobíme teda výmenný obchod vy nám dajte Sebastiána a my vám dáme Silviu čo vy na to? Ozval sa Edmund. My si počkáme doneste mi syna a ja vám dám vnučku.

-Dobre teda pôjdem ale sľúbte mi že jej nič neurobíte odvetila pani Grambowa

-To záleží od vás ak nám ho do večera nedoniesete tak jej podrežeme krk.

-Neboj sa moja ja prídem povedala svojej nešťastnej vnučke a vyrazila čo najrýchlejšie do kláštora.

-Sestry moje musím vám povedať niečo strašné čo sa mi stalo

ti dvaja zločinci sú v mojom dome a moju vnučku majú ako rukojemníka nedajú mi ju skôr ako im ja nedám Sebastiána.

Ešte dnes ho chcú mat. Čo mam robiť?

-Tak to žiadnom prípade musíme to oznámiť polícii a vy ostaňte tu.

-Nie nedáme im Sebastiána a vašu vnučku polícia zachráni nebojte sa odpovedala sestra Dominika a šla zavolať detektívovi.

Detektív poslal všetkých policajtov k domu pani Grambowej

aby obkľúčili dom. Detektív zobral do rúk megafón a začal hovoriť:

-Ste obkľúčení, vzdajte sa! Ihneď nám dajte to dievčatko. Neutečiete nám.

Dlho čakali a nič sa nedialo. Detektív dal rozkaz aby vyslali okamžité vrtuľník.

Edmund a Mark sa nechceli z domu pohnúť. Chceli utiecť zo zadných okien ale aj tam boli policajti. Bolo už neskoro čakali a rozmýšľali čo budú robiť. Keď prišiel vrtuľník nad strechou sa spustili lana a pomalý sa cez lano spúšťali dole policajti smerom k oknu. Okno rozbili a vstúpili do vnútra a prehľadávali dom.

Edmund a Mark sa spolu s dievčatkom schovali na povál strechy. Keď cely dom prehľadali nenašli nikoho v dome.

Do domu vošiel netrpezlivý detektív a kričal aby sa vzdali že ich aj tak chytia. Mal zo sebou psa ktorý hľadal stopy a až sa priblížil pes ku dverám ktoré vedu na strechu. Detektív sa rýchlo rozbehol za psom a búchal na dvere až je nakoniec vyrazili policajti. Pes ich tak presne viedol po stopách že ich nakoniec aj našli. Edmundovi a Markovi neostávalo nič iné len sa vzdať a dievča pustiť. Ale nie Edmund to dievča nechcel pustiť. Policajti ich chytili dali puta na ruky a odviezli do väzenia.

-Konečne ich mame tých lotrov odvezte ich preč!

A to dievča mi dajte do auta zaveziem ho k pani Grambowej zavelil detektív svojim kolegom.

-Viem že sa cítiš zle dievčatko ale už budeš v bezpečí neboj sa utešoval Silviu detektív.

-Uvidím ešte svoju babičku?

-Áno uvidíš pravé ideme za ňou.

Keď už detektív dorazil autom do kláštora otvorila mu sestra Dominika ktorá sa zaradovala že prišla s nim aj malé dievčatko za ktoré sa modlila s pani Grambowou.

-Poďte ďalej som rada že Silvia je zachránená z rúk zločincov s prekvapením dopovedala sestra.

-O aké to šťastie tak som sa o teba strachovala dievčatko moje.

Dúfam že ti nič zlého nespravili. Ani neviem ako sa vám mam poďakovať pán detektív som vám veľmi vďačná.

-Teraz sa môžte kľudne vrátiť domov síce je tam neporiadok ale už vám nehrozí nič zle odvetil detektív.

-Mila sestra dám vám ešte vedieť kedy prídete na sud zatiaľ nech je Sebastián u vás. Teraz môže chodiť von lebo už mu nič zle nehrozí no ale aj tak dávajte naňho pozor.

-Ďakujeme vám a z Bohom.

-Pán detektív niečo vám spadlo zastavila ho ešte sestra a ukázala mu pero.

-A ďakujem asi mam deravé vrecko.

O týždeň bola sestra Dominika predvolaná na sud. Musel s ňou prísť aj Sebastián.

Keď vošli do súdnej siene sudca sa opýtal svojho prokurátora ktorý vedľa neho sedel.

-Tak koho tu mame?

–Vaša ctihodnosť toho chlapca Sebastiána z kláštora.

Pošepkal mu prokurátor.

-Dobre! Sebastián teraz pôjdeš do rodiny Helibatovcov ktorá sa bude o teba dobre starať. Budú tvojimi adoptívnymi rodičmi.

Čo ty na to? Opýtal sa sudca chlapca.

- Pani Jenifer už poznám zachránila mi život veľmi si ju vážim.

-Si spokojný s touto rodinou? Ešte raz sa opýtal sudca chlapca.

-Áno. Ale bude mi smutno i za mojou sestrou a sestrami.

-To je v poriadku naštevovat sa s nimi môžeš kedykoľvek.

Však sestro?

-Áno vaša ctihodnosť.

-Ma ešte niekto nejaké otázky? Opýtal sa sudca

-Áno ja sa chcem opýtať vaša ctihodnosť čo ak Sebastián ma matku a možno ho hľadá? Opýtala sa zvedavo sestra Dominika.

-Nie to je vylúčene. Jeho matka zomrela je to vyšetrené a potvrdene políciou. Máš iba otca na živé ale toho mu neodporúčame ani naštivit odpovedal sudca.

-Dobre. Prípad je týmto uzavretý! Dopovedal sudca a buchol súdnym kladivom. Všetci sa rozišli svojou cestou.

Sestra Dominika sa rozlúčila zo Sebastiánom  objala ho a pošepkala mu:

-Neboj sa budem na teba myslieť mam ta rada. Drž sa chlapče. Ak budeš chcieť k nám prísť si u nás kedykoľvek vítaný.

-Ďakujem vám sestra bola ste ku mne milá budete mi chýbať aj sestry.

Jenifer s úsmevom na tvári chytila  Sebastiána za ruku a prihovorila sa mu:

-Tak pod chlapče vitaj v nasej rodine.

-Dobre sa on ho starajte slečna Jenifer verím že u vás bude šťastný povedala sestra Dominika.

-Nebojte sa sestra budem sa on ho dobre starať odpovedala Jenifer.

-Z Bohom Sebastián!

-Z Bohom sestra! Odpovedal Sebastián a zamával rukou.

Sestra Dominika stala ako socha zo smutným pohľadom a mávala rukou bol to pre ňu dosť bolestný zážitok.

Tu sa k nej priblížila sestra Angelika a podala jej servítku. Lebo videla že jej tečú slzy.

Sestro nebuďte smutná ten chlapec je v dobrých rukách a Boh sa on ho postará. Pochopte kláštor chlapcovi nenahradí rodinu povedala sestra Angelika.

-Bol taký milý a nevinný ako anjel bude mi chýbať povedala sestra  Dominika potichu a smutne.

Slečna Jenifer nasadla do auta a odviezla Sebastiána domov.

Bola to skôr mala vila s pekným parkom a malou záhradou. Sebastiánovi sa dom veľmi páčil.

-Tak toto bude tvoja izba a vedľa je izba našej Veroniky povedala Jenifer

Veronika vyšla zo svojej izby a potešila sa že vidí Sebastiána.

-Veronika privítaj nového člena nasej rodiny povedala Jenifer.

-Ahoj Sebastián som rada že si prišiel mami môžem mu ukázať záhradu?

-Samozrejme všetko mu poukazuj lebo ja musím ochviľu isť do hudobného štúdia prídem na obed ale je tu babička.

-Pod Sebastian zoznam sa s mojou babičkou prosila ho Veronika

-O tak to si ty chlapče veľa mi o teba hovorila Veronika pod ďalej sadni si. Teraz si musíš zvyknúť na novy domov.

-Pači sa mi tu odpovedal Sebastián.

 


1 názor

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru