Ďakujem, že si odišiel

vďaka tomu môžem spomínať

na chvíľky iba naše

puk ruže s kvapkou rosy

pod hradom

či papierovú zo strelnice

miniatúrny kľúčik so srdiečkom

zodvihnutý zo zeme

kameň s odtlačkom srdcovky

nežné mená stvorené len pre mňa

vymyslené slovíčka

pohľad v ktorom som sa roztápala

farebné oká na viečkach

prenesené z krídel babôčky

keby si zostal

zlé by prevážilo

vymazalo spomienky

bez úcty k tebe

stratila ju k sebe

z nechceného prežívania

vo vzťahu – nevzťahu

nezažila by som viac pocit

byť znova ženou

obdivovanou milovanou

čo dokáže vrúcnosť

rozdávať aj brať

keď prídeš pozrieť deti

-jediné čo nás spája-

necítim radosť ani zášť

súčasný ty nie je ten

na koho pekne spomínam