prázdých 50 strán

bol som tam
a videl to,
bol večer,
a bolo to odchádznie,

neskôr,
to bol vlak
a skoro polnoc,
nič na tom že skoro,
nič na tom že polnoc,

bol som tam a videl to,
otvorené okno
z ktorého trčali nohy
akoby chcel ten vagón ujisť
a vrátiť sa,

ako čas, ktorý
každý spomína,
chcel by som vidieť jeho tvár
keď sa rozcvičuje,

chcel by som
izbu
niečo po druhej ráno
balíme jointa
a pijeme lacné pivo

ostali sme tam len ako
pozorovatelia,
alebo svedkovia nehody
ktorý sa vždy zhromaždia pri tele,

ďaľší deň,
ďaľšie odchádzanie,
ďaľší nádych,

dcéry sa vždy budu podobať
na matky,
a pivo bude stále chuťiť ako pivo
a sex bude stále
vyzerať ako hluchonemé dieťa,

pretože len naši otcovia
vedia kam všetky zmizli,

    Najpr ju musíš
    poriadne ošukať,
    až tak ze bude
    kričať jeho meno,
    vtedy zistíš že si
    jediný
    čo zostal,

tak ako čas,
na ktorý každý spomína.