Spiritwalker

uplynul rok, stromy sa opäť dostali do konfliktu

ľudí vysokých klobúkov, bijúce poludnˇajšie zvony

všetko premáčane poletujúce vôkol, vtáci ich perute

politický štát

Chudokrvnosť

zhnusenie chtíčom, bezhlavé prenasledovanie preludov

mladé ženy, zrelé ženy ich ovisnuté prsníky, škaredé ženy

na prístavnom mo´le mávajúce dojatým manželom,

odlieta do inam medziplanetárny skelet

Íro´nia

slová kapitána:

- v ten denˇ  sme nastavili množstvo vibroskopov

na maximum,

už sa nič nechvelo -

slzy tejto epochy smútku, všetko je mokré

do klbov voda preniká - vznikla o tretej v noci,

moje najrannejšie spomienky?

- nahý, polepený výkalmi a sám

  mesto éterických étericky prosperuje

  na plotoch z našich tiel

- dnes vidím z okna asfalt,

  po ktorom sa dobre uteká

  včera by som neušiel blatom dˇaleko,

  pýtam sa: a kto chce byť chytený?

- otvorím všetky staré skrine

  kde ešte stále odpočíva niečo

  čo potrebujem

- stromy sú krivé?

  to nič, asi len na okamih o krok ustúpili dobe

  stromy sú krivé!

  a už vždy budú

moja najrannejšia spomienka?

ovracané nemocničné lôžko

a špinavé okno, cez ktoré som detským okom

videl tento hnus