Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Odpustenie

21. 01. 2012
2
0
1163

                                                                                           

                                                               

 

                                                                                         

 

                                                                      Biedný som na rukách - kričiaci z dola

                                                                      zo zabudných šteblikov

                                                                      praobyčajného sveta

                                                                      z chaosu, pliesní

                                                                      z bytov prepožičaných 

                                                                      za posledné drobné - na úver,

                                                                      za dobré slovo 

                                                                      za posledné, čo ešte - mi zostalo.

                                                                      Za slovo poskladané z písmen

                                                                      žalospevov - miesto rodnej abecedy

                                                                      biedný na rukách - dvíham sa 

                                                                      sposledným úderom Orloja

                                                                      zvonkohry chladných múrov

                                                                      a kvílením storočného kocúra

                                                                      pani Macháčkovej z piatého poschodia

                                                                     dvíham sa tak ako každé ráno 

                                                                      s minimálnou hladinou 

                                                                      alkohola 

                                                                     rovnajúcej sa prinajmenšiom

                                                                     pohodenej prázdnej bandaske - ružového vína.

                                                                     Zdvíham sa trasúcim sa hlasom

                                                                     a rukou tĺmiacou - zachvevy tej druhej

                                                                     s nekonečnou bolesťou umierajúcich 

                                                                     posledných mozgových závitov...

                                                                     spomedzi behajúce bielé 

                                                                     potkany vlastného delíria,

                                                                     aby som mohol chváliť.

                                                                     pritakať v smere kyvadla

                                                                     miestným Gorilám

                                                                    a pochabým bláznom

                                                                    tak ako väčšina. 


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru