Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Nemáte účet? Založte si!
Zapomenuté heslo

Čítanie
datum / id22.02.2012 / 403972Vytisknout |
autorvk
kategoriePřeklady
zobrazeno1955x
počet tipů5
v oblíbených1x
zařazeno do klubůDílo není v žádném klubu.
Prolog
Billy Collins - Workshop

http://www.youtube.com/watch?v=chbj6bwdopg
Čítanie

 

 

 

Mohol by som začať aj tým, ako veľmi sa mi páči názov.   

Hneď ma dostáva, pretože som práve na čítaní,   

takže báseň si okamžite získava moju pozornosť,

akoby ma za rukáv zdrapil Bottov Jánošík.

 

 

Páči sa mi aj prvých pár veršov,

to, ako prinášajú motív sebareferencie,

ktorý sa nesie celou básňou

a hovorí nám, že slová sú žrádlo, ktoré hádžeme   

na zem, aby sme nakŕmili ďalšie slová.   

Takmer cítim chuť hadieho chvosta   

na jeho vlastnom jazyku,

ak viete, čo tým myslím.

 

 

Nie som si však istý tónom,

ktorý znie miestami veľmi uvoľnene, veľmi ležérne,

ale inokedy je zas odmeraný,

profesorský v tom najhoršom zmysle slova,

akoby mi báseň do tváre fúkala dym z fajky.   

Ale možnože chce robiť práve to.

 

 

Upútali ma však prostredné slohy,   

najmä tá štvrtá.

Páčia sa mi oblaky letiace ako kosoštvorce,

hneď som vo veľmi jasnom obraze.

A naozaj sa mi páči, ako sa z ničoho nič   

objaví chlap, ktorý obsluhuje padací most,

nohy má vyložené na železnom zábradlí

a jeho rybárskym prútom trhá – páči sa mi, že trhá –

trhá háčik v pomaly plynúcom umelom kanáli.

Milujem pomaly plynúci umelý kanál. Všetky tie l-ká.

 

 

Možno je to len mnou,

ale v ďalšej slohe začínam mať problém.   

Veď ako môže večer naraziť na hviezdy? 

A čo je to obligátnosť snehu?

Okrem toho sa túlam bezkofeínovými ulicami.

Tam som už stratený. Potrebujem pomoc.

 

 

Ďalšia vec, čo ma mýli,

a možno je to iba mnou,

je to, ako sa stále mení scéna.   

Najprv sme vo veľkom hangári

a kontrolujeme rad vzducholodí,   

takže si myslím, že by to mohol byť sen.   

Potom ideme do záhrady,

to je tá časť s georgínami a hadiacou sa hadicou,   

to je celkom pekné, hadiaca sa hadica,

ale potom si nie som istý, kde to vlastne sme.   

Dážď a bledozelené svetlo,

človek má pocit, že je niekde vonku, ale čo tu robí tá tapeta?   

Alebo ide o nejaký izbový cintorín?

Určite to má niečo spoločné so smrťou.

 

 

Vlastne začínam rozmýšľať, či to, čo tu máme,   

vlastne nie sú dve básne alebo tri, alebo štyri,   

alebo možno žiadna.

 

 

Ale potom príde posledná sloha, moja obľúbená.

Tu si ma báseň získava späť,

najmä verše vyslovené myším hlasom.

Všetci sme tie obrazy videli v kreslených filmoch,

ale aj tak milujem detaily, ktoré používa,

keď opisuje svoj domov.

Dokonalý vchodový oblúčik v stene,   

posteľ vyrobená zo zvinutej plechovky od sardiniek,   

namiesto stola cievka s niťou.

Začínam rozmýšľať, ako usilovne musela tá myš pracovať   

noc čo noc, aby poznášala všetky tieto veci,

kým ľudia v dome tvrdo spali,   

a z toho mám veľmi silný pocit,

veľmi prenikavo niečo vnímam.

Ale neviem, či to cítil aj niekto iný.   

Možno to bolo iba mnou.

Možno som to tak prečítal len ja.

 

 

 

Sdílejte dílo:



Názory čtenářů (Skrýt smazané)

|< <
> >|

23.02.2012 10:01:06Honzyk
super...diky za osvetu!...o))*
22.02.2012 15:23:18vk
redaktor poezie
dobre si to trafil
v zbierke je 2x, na čítaní to povie 3x
22.02.2012 15:14:34!Tóru
technicka poznamka:

v originali je tu

a jeho rybárskym prútom trhá – páči sa mi, že trhá –

trhá háčik v pomaly plynúcom umelom kanáli.


naozaj trikrat sloveso trha? zda sa mi nadbytocne, dvakrat uplne staci.

inak basen vyborna.

|< <
> >|
Všechny kritiky na jednu stránku



Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.
Veškerá autorská práva na jednotlivá díla náleží výhradně jejich autorům. Právní odpovědnost za obsah uveřejněného díla nese jeho autor v plné míře.