Polnočné prechádzky myšlienkami

...posledné slabiky narazili na útes
a noc mala v tú chvíľu
chuť vyzliecť sa do rána
steny budov si nervózne obhrýzali
okenné rámy
prievan znásilnil bezbranné oblaky

pôrod dažďa
krúpov
ktorým sa cesta schovala
pod chodník
tma sa bála tmy
zvuk podpätkov znel
až príliš sadisticky

milovali sme sa na nábreží
aj keď sme tam spolu
nikdy neboli
len rieka letmo kĺzala
po brehu
a posledné samohlásky
sa rozbili o útes...