Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

muška

17. 05. 2012
3
10
1206

http://www.youtube.com/watch/?v=kYMC_SyOne8

 

A možno máš naozaj presnú mušku, no sklamalo ťa svetlo; to klame predovšetkým vodu, zvlnenú, mŕtvu a hlbokú vodu, roztiahutú ako úzku blanu. Pod ňou hĺbky. Nekonečné, prebehne ti hlavou, ale vôbec to nevieš s istotou. Spomenieš si na prechádzku lesom od jazera; vedľa teba kráčal chlapec, ktorého si sotva spoznal, možno ste sa ešte ani nepredstavili, a pozerá ti na tvoje tučné chlapčenské prsia, na čudne sfarbenú pokrčenú bradavku so zvráskaveným povrchom, stvrdnutú od studeného vetra. Je to čudné, povie ti, a vzápätí sa spýta, či sa jej môže dotknúť. Privolíš. Prst priloží len na zlomok sekundy. So znechutením ho odtiahne. Ble, precedí pomedzi zuby. Ty sa len rozpačito usmeješ a pokrčíš ramenami. Kráčate ďalej, hlina lezúca medzi prsty, vzdialený zvuk motorky, hmyz.

Nič si z toho nerob. Pušku si rozmlátil zbytočne, dobre si to uvedomuješ, mrzí ťa to ešte viac, keď si vo vrecku nahmatáš zo štyri zvyšné náboje. Utiekol len o chlp, no následky, tie môžu byť oveľa hrubšie. Budeš musieť utiecť. Možno sa vráti. Ty sa však báť nemusíš. Máš svoju vernú muchu, veľkú ako melón, bzučí v diaľke nad tebou, vytrvalo bzučí a dohliada na to, aby ťa nespálil mesiac, aby na teba nepadli zblúdené vrtuľníky, všetkých odoženie svojou bizarnou slizkosťou, rovnako ako tvoja detská bradavka. Ďalej sú už len vysušené jazerá a mŕtvoly rýb. Strašne smrdia. Napína ťa. Zdvíhaš si šušťákovú bundu k nosu.

Myslíš na domov, ktorý nikdy nebol. Myslíš na falické útesy, o ktoré sa triešti pena, na húfy šťavnatých lososov čakajúcich na tvoju sieť. Malý drevený dom, krb. Na okennej rímse v malej kuchynke fľaštičky s koreninami, pod stolom driemajúce zviera. Štyri obrazy na stenách si už od pohľadu rozumejú. Prsky farby na seba civia v až príliš prísnej symetrii, za toto by ťa zdrbal každý dizajnér, tebe to je však celkom fuk. Si lososom.

Zo spomienok ťa vyruší bzučanie tvojej muchy. Pripomenie ti, prečo si tu, pripomenie ti, že už sa nemôžeš oddať ďalšej strele. Chytíš sa za jej chlpaté nohy a ona ťa unáša cez kovovú oblohu, mraky, upokojujúco bzučí a tebe ostáva už len zaspať. Zdola sa v nepresvedčivom mesačnom svite zaleskne telo rozbitej pušky. Bohvie, či sa odlesku dá veriť; svetlo totiž klame, notoricky klame. A ty nevieš, čo si počať.


10 názorů

salomesr
10. 07. 2012
Dát tip
mam rada takyto styl a vlastne sa mi nechce rozpisovat preco, lebo je to aj tak jedno


Skarabea
22. 05. 2012
Dát tip
pre mňa veľmi fajn, tá nedopovedanosť...náznak príbehu...len ma trochu mrzí, že to nebolo dlhšie...možno ako napísal David: "Chybi mu ale sebemensi voditka, jimiz by ctenare provazel" ale až tak mi to zas nevadí...treba na to pozerať asi v básnických súvislostiach...

pretoze "za toto by ta preklial kazdy dizajner" znie strasne kokotsky.. nevidim osobne problem v pouzivani hovorovych slov, zdrbat znie dobre, pouziva sa to a nemyslim, ze by to z textu nejak vytrcalo (naviac slo tak trochu o vytrhnutie z celkoveho ukolisaneho obrazu domova). prsky - splechy, frky dik

Prečítal som si to, aj keď lyriku nemusím. Páčili sa niektoré obrazy. Pristavím sa pri gramatike: 1. riadok - posledné slovo ROZTIAHUTÚ, chýba ti tam N. "Prsky farieb" - čo sú to tie prsky? Máš na mysli paprsky alebo pásiky? "...za toto by ťa zdrbal každý dizajnér, tebe to je však celkom fuk." - prakticky v celom texte používaš spisovný jazyk alebo aspoň jeho štandard. Tak prečo v tejto vete máš hneď dva nespisovné výrazy? Zdrbal - synonymum: vyhrešil/vynadal, alebo niečo expresívnejšie: ... zo to by ťa preklial každý dizajnér... a ešte posledné slovo vo vete - fuk, používa sa tebe to je však celkom jedno.

krutost a bolest predsa malokedy davaju nejaky zmysel.. a obnazenie vlastneho vnutra.. ked myslis.. necham ta tapat

DavidPetrik
18. 05. 2012
Dát tip
Lyricke, niterne, premitave texty neni jednoduche napsat presvedcive. Nemaji leseni deje, syzet, fabuli, na nemz se snadneji stavi epicke texty. Vychodiskem je budto stavba zalezena na premitani literarni postavy, pokud nejaka existuje, anebo na jakemsi ubyhajicim prozaickem pasmu, ktere nese ctenare. Tento pristup jsem nalezl zde. Text ubiha zajimave, nezahlcuje se svymi obrazy, svou poesii. Chybi mu ale sebemensi voditka, jimiz by ctenare provazel: nechava vsechno sam sobe, plynuti. Tim sice nabizi moznost ruznorode interpretace, ale take riskuje nepochopeni. Pro odvahu pustit se na tenky led lyricke prozy davam tip.

Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru