Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Nemáte účet? Založte si!
Zapomenuté heslo

+5 neviditelných
Tohto typu lyrického subjektu mám plné zuby
datum / id11.07.2012 / 412351Vytisknout |
autorvk
kategorieKritiky (lit. kritiky díla)
zobrazeno7350x
počet tipů23
v oblíbených4x
do výběru zařadilEli.Benett, tóru.u, Fouckault, egil, Markéta, Smetiprach, a2a2a,
zařazeno do klubůDílo není v žádném klubu.
Tohto typu lyrického subjektu mám plné zuby

 

 

 

CHLAD

 

Horký deň sa ukladá na jazyk

– deravý, plný strácania –

keď slovo dozrievajúce v ústach

vzďaľuje sa srdcu.

 

Vtedy je pamäť oknom:

hoci slnko malo dávno zapadnúť do rámov,

v dlani hreje jeho žiarivá bradavka.

 

Prejdem izbu, za očami vrie zlato:

stolové, posteľné –

smrdí človečinou, precitne

s čelom na stene.

 

xxx

 

Hľa, moja najúspešnejšia báseň! Konečne zlatý výber!

 

Škoda, že táto báseň je zámerne poskladaná pomocou osvedčených básnických postupov. Lyrický subjekt spomína s pohľadom upretým na západ slnka a potom ho obracia do reálnej izby. Štandardná dualita „tam“ a „tu“: spomienka/skutočnosť, teplo/chlad, exteriér/interiér atď. Štandardné básnické prostriedky – intímnosť, dôverne známe prostredie, ľahko prístupná reflexia.

 

Na úvod sa rozvíja akási nevysloviteľná frustrácia z každodennosti prostredníctvom vzťahu horkosť – jazyk – ústa – srdce a poeticky vďačného (a kadejako interpretovateľného) strácania, dozrievania a vzďaľovania, ktoré za tým všetkým vytvárajú zdanie „čohosi viac“. Nasleduje tuctové spomínanie a za oknom žiari gýč najgýčovitejší – zapadajúce slnko, vygradované erotickým pošteklením hrejúcim – kde inde ako – v dlani (lyrické subjekty tohto typu predsa nemajú penisy). Na záver prichádza „prekvapivá“ pointa negujúca teplom prežiarenú spomienku chladnou a smradľavou realitou v izbe s klasickým inventárom: stolom, posteľou a stenou. Uprostred toho všetkého sa lyrický subjekt vyvaľuje vo vriacom zlate, ktoré sám prihrieva a s ktorým sa dá ľahko stotožniť.

 

Táto elegantná motanina má nepochybne potenciál pôsobiť na čitateľa. Jej všeobecnosť, bežnosť, všednosť – alebo ako to nazvať – univerzálnosť, vychádzajúca z ľahko uchopiteľných motívov, je len vypočítavou prácou s osvedčenou šablónou tradičnej poézie. Tradícia v tomto prípade znamená zážitkovosť, zmyslovosť, evokovanie životnej a psychickej reality a následné poetické uvoľňovanie s ňou súvisiacich napätí. Autentickosť a citlivosť je zvýraznená obrazotvornosťou, ktorá však vychádza z obmedzeného registra motívov a je vlastne efektným preskupovaním obchytanej stavebnice akýchsi reflexívnych archetypov. Celá táto poetika je založená na civilnom, jednoduchom jazyku vytvárajúcom čo najefektnejšie (ale stále dostatočne komunikujúce) obrazy. S týmto opakovaním zaužívaných postupov väčšina čitateľov/kritikov sympatizuje, lebo si s ním vedia poradiť ľahšie ako s niečím, čo sa vymyká tradičnému chápaniu lyriky.

 

Táto samozrejmá „úspešnosť“ použitých motívov a rekvizít je však pochybná. Treba si uvedomiť, akým veľkým literárnym klišé sa stal lyrický subjekt prežívajúci a prežúvajúci svoje všednosťou obklopené a kadejako poprifarbované pocity. Zahľadenosť do seba, veľká citlivosť a citovosť, symbolistický základ poetiky a hanblivá erotika – stretávame sa s tým už desaťročia. Kedysi možno takéto písanie prinášalo autentické estetické či myšlienkové napätie, ale jeho pokračujúce obžúvanie už nemá tento potenciál, keďže ho medzičasom skonvencionalizovali celé zástupy epigónov a remeselníkov.

 

Nebrojím tu ani tak proti (precitlivenému) lyrickému subjektu ako takému – aj keď by som možno mal – len poukazujem na to, aké vychodené cestičky nás (možno nevdojak) lákajú – a pritom je všade naokolo toľko divočiny.

 

Vlastne opakujem mantru od J. Šranka:

 

„Podriadiť sa osvedčeným, značkovým postupom môže byť prospešné pri zostavovaní IKEA nábytku, ale v poézii nevzbudzuje absencia sporu s vžitými stratégiami žiaducu dôveru. [...] Aké vytrženie môže priniesť čitateľovi, keď mu stačia osvedčené recepty básnického konceptualizovania života?“

 

A odcitujem aj W. Gombrowicza (hoci hovoril o veršovanej poézii):

 

„Prečo mi nechutí čistá poézia? Prečo? V čistej, veršovanej poézii ma nadmiera unavuje; nadmiera poézie, nadmiera básnických slov, nadmiera metafor, nadmiera sublimácie a napokon nadmiera kondenzácie a očistenia od akýchkoľvek antipoetických prvkov – čo prispieva k tomu, že verše pripomínajú skôr nejaký chemický produkt... Poézia nám prerástla do obludných rozmerov a už nezvládame my ju, ale ona nás. Básnici sa stali otrokmi – a tak by sme mohli charakterizovať básnika ako bytosť, ktorá už nemôže vyjadrovať sama seba, ale musí vyjadrovať Báseň. A pritom nemôže v umení existovať závažnejšie poslanie ako toto: vyjadrovať sám seba! Nesmieme strácať zo zreteľa pravdu, že každý štýl, každý konkrétny postoj sa formuje prostredníctvom eliminácie a je v podstate ochudobnením. Nesmieme preto nikdy dovoliť, aby akýkoľvek postoj podstatne redukoval naše možnosti, aby nám zapchal ústa – a keď ide o taký neprirodzený, ba takmer afektovaný postoj, akým je postoj „barda“, mali by sme sa mať tým väčšmi na pozore.“

 

A ešte jeden citát od WG:

 

„Zdalo by sa, že umenie sa rodí z našej potreby expresie, ale na základe paradoxu nik nechce vyjadriť sám seba, pretože všetci túžia tvoriť umenie.“

 

Záverečný bonbónik:

 

Do dlane píšem mená, priestor,

aby aj slepý zachytil kroky

sklamania, tmavého dažďa pamäti,

ktorý prerastá krátke roky rečou.

 

(Ide o prvý výstup prototypu poetického generátora.)

 

 

 

Sdílejte dílo:



Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

|< <
> >|

23.01.2019 20:45:10atkij
redaktor poezie
Zálohuju si do oblíbených, ještê se vrátím:)
15.03.2016 12:11:30upupa

Paráda! Tzv. básnenie mi pije nervy!

Raz som tiež skonštruoval text, čo mi prázdna hlava priniesla na jazyk. A oni to uverejnili! Že "zaujímavé". Bol tam "kockatý úsmev psa". Ani boh nevie, čo to je, ale oni to vychválili.

14.02.2016 13:05:22careful

Ten Max Hutar, ať je to, kdo je to, má z dnešní poezie podobné dojmy jako já.;)

Jen bych dopsala, že nejen básníci... když se podívám na výtvarné umění vidím to samé (možná jen blbě hledá)...ale zas lepší, než aby se psalo pro "vobyčejný lidi" a dopadlo to jako film. Už radši ty bezobsažný kraviny s cílem zapůsobit na kolegy, než nějaký ty Decibely lásky.

10.02.2016 15:53:47Oldjerry
korektor

Třicet kritických příspěvků?  to nemůže být k něčemu, co je vysloveně špatné. I patentáři ( a že jsou ostří!!) připouštějí patentování známých principů, pokud jsou spojené tak, že přinášejí novou kvalitu. Mohl by to být i tento případ, snad... to ale  posoudit nedovedu. (:-D

25.12.2012 12:15:47CrawlingChaos

ten poeticky generator ma zaujal, tvoje dielo?

07.09.2012 14:49:07art
Pochopení schématu je první krok k tomu schémata narušovat. Podívejte se na Kolářovu tvorbu...Hezký počin, a co teď?
02.09.2012 19:23:40dapler
Velmi trefné...
27.08.2012 13:08:40VH64
Dovolím si malou odbočku - na použití osvědčených postupů je založený úspěch německého automobilového průmyslu.
08.08.2012 09:55:16vk
redaktor poezie
Dík, Mimoň. Vidíme to podobne.
04.08.2012 20:48:12Max Hutar
Při svém zájmu o Písmák, který poslední měsíce hluboko slezl dolů, jsem se k tomuhle dostal až velmi pozdě. Necítím se dost silný na to, abych se šel bít mezi titány a známé firmy o detaily a pojmy, o "to objektivní". Budu se ozývat pouze k tomu, co jsem si přečetl v samotném článku, především k tomu, co se mi líbilo.

"Treba si uvedomiť, akým veľkým literárnym klišé sa stal lyrický subjekt prežívajúci a prežúvajúci svoje všednosťou obklopené a kadejako poprifarbované pocity. Zahľadenosť do seba, veľká citlivosť a citovosť, symbolistický základ poetiky a hanblivá erotika – stretávame sa s tým už desaťročia."

Jestli jsem to správně pochopil, mluvíš o krizi "přecitlivělého lyrického subjektu", a to velmi kvituji. Myslím si, že je kritikou velmi nadhodnocený, a to nejenom na písmáku. Že by to bylo tím, že lidé takto píšící jako jediní dbají o formální erudici svých básní? Dost možná. Ale cyklí se to, vyprazdňuje. Nálepka "civilní" už přestává být schopna ospravedlňovat.

Problémem přecitlivělé/civilní poetiky je také, že za žádnou cenu nechce nic říct. Prostě si jen mele "to svoje". Jsme svědky zoufalých výhřezů typu "angažovaná poezie", ale cesta ven bude mnohem složitější. Říct dnes zpříma něco kloudného má problém už jen člověk, natožpak básník.

|< <
> >|
Všechny kritiky na jednu stránku



Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.
Veškerá autorská práva na jednotlivá díla náleží výhradně jejich autorům. Právní odpovědnost za obsah uveřejněného díla nese jeho autor v plné míře.