CESTA

ODCHOD

boli už okamihy ked´ tú tvár videl

v nesúmernosti predlohy jasnosť detailov výsledného diela

skryl sa pretože tá tvár desila

cesty, ktoré lemujú mestá a otáčajú sa okolo našich myšlienok

do formy \" ... chod´ !\" stali sa monotonou vidinou fiktívneho smeru

portrét mal moc sugescie

a on šiel, nocou len svitom hviezd

V mladosti neskúsený duch trpel chorobou

aj jeho rodičia

bol nepohodlný, rozpadávali sa ich \" ... žime !\"

pod ťarchou morálnej zodpovednosti

Ja som ho poznal, videl

prvorodené deti jeho schizofrénie

DIES NEFASTUS ...

PURGATORIUM

... NEBLAHY´  DEN´

nútenia k zlu

sú protiklady v symbioze?

domy kozmopolitnej spoločnosti tak všedné obyčajom folkloru

vesmírnych slz sme plný

novum je prežité archaizmom doby

všetko naopak zdá sa byť.

stále na pochode, cez chatrče robotníckych tried

majú monopol na nevraživosť, som z nich

je mojou cnosťou

opojím sa chladom tej hodnoty do dalších ciest

ešte sú k cielu vzduchom mnohé

pochybné orákulum je vzdialené

len už nie viac ten očistec pohľadov

viac nie!

SOFIA

midas má nádherný palác

tie kupole s mnohostrannými bachormi medennej vznešenosti

na zlatých pilieroch nehybného korábu

v oáze tropických rastlín

usmiali sa

Tvárim sa svetácky, obchádzam obelisk

pohol sa neskutočne - je to stráž

som ohlásený

sál s tronom oplýva tajenou megalomániou vládcu

v strede okrúhly stôl, kol neho kráľ

Apolon a Pan, každý v ruke skúmavku

a miešajú svoje halucinogény

mna spaľuje nevysvetliteľný odpor

k tomuto liehovému sedeniu dlhých uší

ale vraciam sa

vznášať

koľko len slov v étere

koľko filozofie

a veštby za rohom myšlienky

KRV JE V POHYBE

izba je nemá nemocnica nedýcha dnes

spočinul som na lôžku peria

vytrhávam ho a lepím krídla som Ikaros

Prométeus mi posvieti do tmy, ktorá všade na vôkol vládne

je to môj priateľ

\"sestra!\" - kričím

\"sestra, moja krv je v pohybe - som pohan!\"

necítim, prečo necítim?

vidím vône necítim nič

prečo ked´ niečo cítim nie je to vôna

alebo tá esencia, ktorú vnímam ... čo je to?

city ma ignorujú, ja žil som raz vônou ženy

teraz je z nej už len parfém komy

prečo umieram?

je to ten den´ pretože

krv je v pohybe, krv víri, vrie

nevídané ... hodnoty sa prevrátili

Tú tvár čo tak desila ma v mladosti

to dielo vášne, portrét vône /aspon´ zdal sa byť/

chcem ešte raz vidieť

len dotknúť sa

a cítiť