tagy: poza, cynizmus, sracka

- Život nemá zmysel - opakuje stále dokola ležiac v asi jeden a pol metra hlbokej jame. Jeho nevládne telo kopíruje tvar potrubia, ako by bol pijavicou. Lenže nie je. Snáď si nič nezlomil.

Už tretí deň leje ako z vedra. Skláňam sa k nemu s rýchlosťou lastovičky, každú minútu sa tu predsa môže objaviť nový samovrah a ja nebudem schopný mu pomôcť.

Snažím sa ho vykliesniť z tejto zapeklitej situácie. Recyklujem návody na život. Veď recyklácia je dnes v kurze ako Back Street Boys v deväťdesiatych. Musíš začať postupne, vieš? Musíš si stanoviť malé ciele a potom pridávať ďalšie a ďalšie, až sa nakoniec zbavíš všetkých dlhov. Nebudeš musieť dílovať a prestanú ťa priťahovať povrchné kurvy. V poslednom štádiu začneš čítať knihy, a potom budeš dostatočne vzdelaný nato, aby si sa vedel zajebať hneď na prvýkrát, chápeš?

Myslím, že ma nevníma a tak pokračujem. Zober si takého Šaňa. Ten, keď sa vešal, boli všetci doma a pozerali telku. Päť minút predtým ako to urobil, vyhlásil, že sa ide obesiť. Čo je toto za amaterizmus!? Tento Šaňo, náš sused, dobre vedel, že za ním skôr či neskôr na tú povalu niekto príde a chytí ho za tie trepotajúce sa nohy. No Šaňo sa prerátal, v ten deň dávali posledný diel Šeherezády - veľké finále - tak sa musel trepať o niečo dlhšie ako predpokladal. A tým som chcel povedať, že sú to všetko sebaľútostivé pičoviny, chápeš?

Ešte stále tu stojím nad tebou, pod tebou potrubie, snažím sa ťa zodvihnúť. No mal by si schudnúť. Život je sakra ťažký. Hlavne, keď sa samovraždia fakt tlstí ľudia a ešte k tomu vaši kamaráti. Z času načas potrebujú nakŕmiť motivačnými pičovinami, ktorým sám neverím alebo zodvihnúť z jamy, do ktorej pateticky skočili, akoby skákali do hory osudu alebo čo. Je to celkom sranda. Hlavne aby neochrnul, potom by som ho mal na krku ešte dobre dlho. Bol by to veľmi smutný príbeh.