čo nám stačí a iným nie

Nakoniec sa v ľahkonohom zdroji tvojich premien vznášaš aj keď len tak ideš trávou za mnou a za spomienkou ktorá akokeby bola tvojou vlastnou a veríš že sa o dvoch postarám ako o vlastných v tom bielom obleku vedľa teba kráčajúcom za mnou sľubuje ti že sa ťa nezbaví a že si stále cvičením pevná v srdci mladých vidíš vidíš a z nezáujmu ktorým trestáš sa stal nanuk a šlomo halušky zabalené do lichôtky v divnom tieni ktorý sám na seba nestačí

---