Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Sanatórium

25. 06. 2013
0
0
927
Autor
Flinstón

 

 

Prebehneme cez cestu. "To som ti vravel o Jarovi Terensákovi ako sa zachoval ku mne. Chodil som k nemu

veľa krát na návštevu. Veľký kamaráti, posteľ sme niesli cez mesto, jeho mama ma obvinila , že mu chodím za

ženou. ja debil som nedal na moju matku, keď mi vravela aby som nechodil na návštevy tam, kde to neklape.

Nikde sa nemá chodiť aj keď to klape. Už nebudem chodiť ku kamarátom na návštevy. Koľko je hodín?"

                                          "O desiatej sme sa dohodli,"odpovedá mi Ignác.

                                         "Kamarátstvo je aj tak iba potreba,"poznamená. "Každý chce každého len ojebať. Každý

nemože lietať na triskáči. Vieš ako to nakoniec všetko skončí. Všetka snaha človeka končí v myšlienkach, žeby

najradšej zamestnal celý svet. Aby každý nakupoval v jeho obchodoch."

                                           "Už tú chvíľu počkajú. Máme čas. je o pať minút desať." Ignác zvoní na zvonec. Prichádza

mu otvoriť jeho teta. je trochu pošahaná. Býva sama na garsónke. Pamatám si ju ešte z detstva, keď som chodil

pre Ignáca von. Dosť často bývala u nich. Pomáhala Ignácovej mame s domácimi prácami aby sa celkom neo

pustila. Pýtala sa ma raz či aj mne "neonáči" ten psychológ. Vraj ju sviedi po celom tele. Nemial som sa vtedy,

až keď odišla. Nepoznal som predtým nič také, tak som si nevedel uvedomiť dosah ako tomu človeku je.

                                            "Vitaj Ignácko,"zvolala naradodostnene Ignácova teta. Div ho nerozpučí, stíska ho a vraví:

"Nevidela som ťa sto rokoch." Na jej dialekte sa pousmejem. Je z Kysúc.

                                            "Ideme na čunder,"povie Ignác.

                                            "Kam?" Nerozumie.

                                            "Na dovolenku,"opraví sa Ignác aby porozumela. "Reku tak  sa za tebou zastavím."

                                            "Pekné od teba,"povie nahlas. "Tu máš zober si a dáva mu paťstokorunáčku. Kup si ku

rátko. " Ignác sa najprv zo slušnosti zdráha a potom zoberie. Paťstovka bodne.

                                            "Čo ako sa má mama? Už som tam dlho nebola. Do všetkého by som najradšej kopla.

je mi tu dobre. Stále ma otravuje s prácou tá tvoja mama. Nenechá ma chvíľku sedieť, tak tam nechcem chodiť.

Minule prišiel tvoj brat Kajko po mňa, nešla som s ním."

                                            "Tak sa maj teta, my ideme. Čakajú nás kamaráti. Musím už ísť aby nereptali."

                                            "Kedy zase prídeš,"pýta sa teta Ignáca.

                                            "Na spiatočnej ceste sa zastavím." Teta stojí pred dverami dovtedy než sa jej stratíme z 

dohľadu. Počujeme ako zabuchla dvere. Ako vybehneme pred vchod ešte sa Ignác otočil. Za oknom stála jeho

teta a mávala mu. Prešli sme okolo benzínky. Všade naokolo sú už len polia a cesta po ktorej ideme. Kúsok za

benzínkou sme zbadali postavy. "To budú oni,"vravím Ignácovi. Stáli pri vysokej budove, neviem ako sa ten pod

nik volá, nie je ani označený. Opretých o závoru už sme ich zďaleka počuli. Napravo viedla cesta  okolo zberných

surovín a ďalej sa stáčala k rybníkom. Aj oni nás zbadali a ako sme sa priblížili Vajda /tak sme ho volali/ začal

si robiť posmešky. Expert necháva sa prosiť. Minule nás náš spoločný kamoš pozýval do Afriky, že všetko platí

a on sa nechal prosiť. Neprosili sme ho a tak zostal doma. To on určite vtedy spískal ako sme boli v tom Brne

na diske s naším kamošom z Nemecka, to on spískal aby ma tam nechali. Nakoniec sme sa stretli na stanici.

                                               "Hén borec, už ide, kde sa túlaš? čo si vyberal hniezda?"

                                               "Toť vajčák jak tu sedí, smejem sa na ňom. K podpichovaniu sa pridal Jura a vraví::

"Ale houby čítal kynologické revue."

                                               "Čo si zachrápal? vraví Vajda. "Práve pred chvíľou sme videli starého Pelku buznu."

                                              "Viete čo mi napísal keňák/tak sme nazývali Ignáca/, keď som bol na vojne? Ja som sa 

ho v dopise pýtal čo nového v Skalici on mi odpísal, že neni nič nového, iba starému Pelkovi odletel vták do tep

lých krajín.


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru