Sanatórium

 

 

"Čo sa smeješ?" zazerá na Ignáca opovržlivo Vajda. Niekedy aj mne lezie Ignác na nervy, ale teraz ma Vajda

nahneval poriadne. Potľapkal som Ignáca po pleci, nadhodil som si batoha povedal som:" Ideme s Ignácom,

že Ignác. Ako chcete teda, poď ideme Ignác. Čaute Šíraváci, pošleme vám pohled. "

                 Vajda ešte povedal:"Tak si tam filozofujte. To je vaše filozofovať. Som zvedavý či sa budete vedieť tak

dobre postaraťo rodiny, tak isto ako vám ide huba."

                Už som sa neotočil, iba som zdvihol ruku, že ho mám v paži. Je horúco. Ideme s Ignácom po krajnici,

utierame si pot z čela. Prišiel som ku kríku, aby som ho mohol prešmátrať, či tam nenájdem hniezdo. Aj som

našiel a zavolal som na Ignáca:"Poď sa pozrieť. Pozri mladí stehlíci. Potvúrka jak si ich tam zašila. Ako som od

ťahoval haluzie, zbadal som prebehnúť cez cestu lasicu. "Videl si ju?" vravím Ignácovi.

                                          "Videl, vbehla pod šáchorie."

                 Ignác mi podal minerálku aby som sa napil.

                                          "Vieš čia je to robota, Vajdova. Závidí, že si rozumieme. Juru zmanipuloval, preto bol taký."

                Okolo lietajú autá a sú ešte v meste. Značka, ktorá ohlasuje koniec mesta je ešte zopár desiatok met

rov ďalej. Začíname stopovať.

                                           "Toho nebudeme stopovať, tam boli dvaja," povie Ignác. Obaja sme s odvahou v stopova

ní rovmaký. Stále sa na niečo vyhovárame, aby sme nemuseli stopovať. Cítime sa trápne. Musíme pozbierať všet

ku odvahu. Takto by sme sa nedostali ani do najbližšej dediny. Najlepší bol náš kolega Brda z roboty. Ten bol 

vždy doma skor ako my autobusom.

                                             "Ako vtedy stopol toho starého,"spomína Ignác. "Nahodil mu tykadlá a starý šesdesiat

v Tatrovke. Okolky sú nanič. Tykal mu ako keby ho poznal odjakživa. Nikto ho povačšine neodmietol."

                   Práve prefrčal okolo nás trabant.

                                            "V Trabante sa voziť nebudeme,"povedal Ignác.

                                           "Ja by som povedal, že takto sa nebudeme viesť asi v ničom." Okolo nás prechádza starký

na bicykli. Závidíme mu ten bicykel. Utrel som si z čela pot  a povedal som:" Mať tak jeho kolo." POzeráme sa za 

ním, starký sa stráca za zákrutou. O chvíľu sme sa priblížili k zákrute. Zbadali sme kúdol zdvihnutého prachu.

Starký ležal v priekope a skopával zo seba bicykel, ktorým bol prikritý a klial:"Kurva Ruská." POusmiali sme sa

a pozeráme sa s Ignácom na seba. Pomohli sme mu vstať. Starký stále klial."Jak doňho kopnem, zaletí až do

Prahy.

               

 

 

---