Des...

A čo dnes? Sychravo - studeno - smutne a ja chcem začať čítať nejakú knihu - no neviem si vybrať - neviem sa sústrediť.... ale rozmýšľam nad svojím manželstvom... nie je to dobré, mám obavy, že také spolunažívanie nás ženie do záhuby - nedá sa rozprávať, nedá sa milovať, vie sa kávičkovať a vedia sa pisať príjemné sms - no natur to stojí za hovno a ja viem, že som to spôsobila ja svojou rozohnenosťou, vášňou a túžbou po inom.... pokazila som harmóniu a dôveru v nás dvoch - mám strach, že to už nepôjde napraviť a obavu, že ma už nik nebude milovať tak, ako ma miloval môj manžel, nebrala som ohľad a keď bola situácia vážna... ja som žila inde. Inde som sa odovzdávala a inde uhášala svoju túžbu a teraz, keď nič nie je isté, neviem sa vrátiť späť - alebo nechcem? Nezaslúžim si, som zlá, áno, som zlá žena - vedome som pošliapala dobrotu a lásku muža, muža, ktorý si ma vybral takú, aká som - muža, ktorý toleroval všetky moje nálady nenálady, chyby a vady.

Jaj.

Čo teraz, ako späť?

Ako nájsť spoločnú reč a ako sa navzájom uspokojiť - ked len tá predstava spoločneho "uspokojovania" ma desí?