Lieková krajina pokračovanie 5

 

 

Kráľovná podišla k pánovi a povedala:" Mňa do normy nedáš. Nie je jedoduché dať do normy

niekoho kto je od teba silnejší. Ani svojho suseda nedáš do normy. Hlúpy vo veľa veciach. A ako

sa to?pýtaš sa ako hlupák. A aj si to vedel a pýtal si sa. Vedel si, že ťa bude zato milovať. Vedel 

si, že to je jediné začo si ťa bude vážiť. Tvoje nešťastie sú tronfy." Kráľovná odišla a vyšiel pred

dom sused. "Ten pes ti ale vyje. Moj pes šteká v noci pretože máte mačku a on nemá rád mačky.

Nevyspím sa."

             "Keď sme ešte nemali mačku štekal tvoj pes a tiež ti zavíja, keď nie si doma,"povedal pán.

Sused odišiel a pán sa zamyslel. Má zo ženou rozbroj. Stále chce aby robil v záhrade a jemu sa

nechce. Tu sa vynorila suseda vnímavá prešla poza plotom a prezerala si pána skúmajúcimi očami

či  je všetko vporiadku. Ich sused čo je aj náš sused sa rozvádza. To sa pridá k vytvoreniu šťastia.

Veď ešte včera sa susedia išli zožrať. Tvoje oslabenie mu velí aby ti povedal čo ho trápi. Bývalý ma

jiteľ tvojho domu dal málo cementu do betónu a malá stienka v ktorej sú osadené stĺpiky sa melí.

Kamienky padajú ku mne reptal sused. To čo trápilo suseda nebolo nič iné ako arogancia a keď sa

mu ešte posťažoval ako má rozdielny názor so ženou a ako sa na dvore jeho syn stále smeje

len teraz bol na koni. Nie voči jemu ale voči jeho pani. Dnes sa pekne všetci na dvore rozprávali

a on sused zakúril v kotline ktorú mal prilepenú na ich spoločnú stenu. Museli sa schovať tak bolo

na dvore bielo. Bola to pomsta nebola to tentoraz arogancia. Pomsta a to že vedel že pánova žena

je zlá. teraz si može už robiť čo sa mu zachce. Dnes z pomsty. Z nášho chvíľkového šťastia nešťast

ný. Pánova žena sa nahnevala lebo mala na dvore prádlo a on mohol dať kotlinu na druhú stranu.

Kto vie či aj prvú mačku neskántril práve on. Keď sadili stromy povedal: to vám vyschne. Z toho ne

budete mať nič. Lebo by mu to tienilo na vinohrad. Vytrhol kus buriny z pánovej záhrady ahodil mu ju

naspať do záhrady. A stromy rastú a všetky.

               "Satanáš,"povedala nahnevane žena a tresla lopatou do plechovej strechy garáže.

               "Sama si najvačší satanáš. Ty teraz kričíš a kedysi si sama kričala. 

               "Vy sa striedate. Raz jedna a raz druhá a vždy máte obidve dovody byť zlé."

                Zrazu dievča začalo blázniť:"Tie zemiaky už budú."

               "Tak ich odceď."

                "Ty si ich tam musel nechať dlho variť."

                "Štvrť hodinu."

                "Nie museli sa variť dlhšie,"stálo si za svojím dievča. Možno že preto lebo dlho stáli vo vode

 pred tým než sa začali variť. Ty si ich isto nechal variť dlho."

                 "Keď hovorím štvrť hodinu tak štvrť hodinu."A to už sa pán poriadne rozhneval. Keby si spo

menul že ke´d sú zemiaky pokrájané nakúsky stačí ich variť desať minút, nerozhneval by sa. Ale ne

povedal to ano on ani ona.

                "Tak ja som satan,"nahnevala sa pani. Povedz jej ako sa správa,"povedala pani pánovi keď

boli spolu chvíľu sami."

                "Stále vyčíta a rýpe a vyťahuje minulosť prítomnosť a že sme ju zničili. Najviac že ju zničil brat.

Ale keď je s ním sama nie je naňho vobec zlá. Ale keď som tam už ja je naňho poriadne zlá. Stále má

potrebu sa na niekom  vybiť. Nerob zlú atmosféru, povedal pán.

                 "Toto máš povedať tým čo  robia zlo. Oči ti vyškriabem."

                 "Nevidíš, že je bláznivá, ktorá si nás neváži. Všetko som zavinil. Ja viem ideš po nej ako keď 

mňa štval syn. Štve ťa a mne sa zdá keď som so sebou spokojný, že veľa vecí sa dá na nej nevidieť.

Keď nie je drzá a len vyčíta tak to sa dá zvládnuť. Náš syn bol drzí, keď som mu povedal aby si nemáčal

rukáv do kávy. "

                  "Čo tam stále čmáraš? Tie tvoje hovadiny. neviem kto by to mohol čítať,"povedala pani s opovrh

nutím. Blázon.

                 "Nech ti ukáže čo skrýva v tých spisoch. Či sa nebude zato hanbiť."

                Pán sa preľakol. Za túto zradu strašne potrestá dievča. Ale potom si povedal nech sa dozvie pa

nička že ju nemiluje. Nebude to horšie ako to zlé čo tu visí vo vzduchu. Napokon keď chce odhaliť tajomstvo

nech sa odhalí. Správaním a zradou sa mu dievča zhnusilo tak že ododnes nebude písanku schovávať.

 

 

                

               

                  

 

---