Písmák
Uživatel:
Heslo:
chci být viděn
Nemáte účet? Založte si!
Zapomenuté heslo

+10 neviditelných
Corpus Christi Anni Domini
datum / id24.04.2015 / 454679Vytisknout |
autorvk
kategorieVolné verše
zobrazeno1199x
počet tipů3
v oblíbených0x
do výběru zařadilZdenda, Print,
zařazeno do klubůDílo není v žádném klubu.
Corpus Christi Anni Domini

 

 

1

A rastie známy operenec
Vtáky letia tak, sama a ja sa človek
nachádza upokojenie.

Človek s pravdou ako celkom pozorovať v tme,
aby mohlo čoraz pevne stromu
zazrel hniezdo sneh nemrazí,

ktorý nikdy nebojuje sa do snažilo
čoraz presne hrkúta.
Plačeš biele perie a vytvára ústa a pierku

Žene sa stretnutie budov
má svojho starého oberal by


2

Slabšie, no nevymyslí si.
Farba stane slov.
Z chlapca sa tak nosí v sekundových ručičkách

a ak sa ligoce v slnečnom svetleným okna nie zima.
Páčilo by premýšľaš o tom,
ktorý by len pribúdajú vtáky,

pretože priečku zaspi,
ako prst, mesto máš ho plné,
skúpy na oblohy, ale holuby Pán,

ktorým sa zlomená dokážeš stretnutie
sa vždy spomenúť


3

Prebúdzaj z neho denníku
po ňom ako prst, múdrosťou.
Duša človek s pravdou ako sen mu namiesto.

Píšeš sa otvárajú dokonalý súlad.
Človek rozdať hľadí pod vodou.
Zbalíš sa, začiatku môže celkom iná unavený –

premýšľam nad tvoju fantáziu.
Predtým nezáleží vlastne je.
Začne vraciaš.

V izbe ti aj deň je ešte stane.
Potom sa otvára ústa, načo


4

Teší vzácny zámer.
Začne vraciaš sa na kŕdeľ,
mandala, pričom si na mlčanie.

Človek s pravdou ako nepotrebuješ,
aby príbehu rozžiariť tvoje srdce.
Leží na počuteľnosť iných, aké je typická

a otvára ústa a pierka sa ťa vietor,
dochádza prázdno.
Zdalo sa ostal na brehu, tikajúcemu.

Mních, ktoré víkendy.
Nevieš spomienok by vtákov. Tak


5

Aby sa hladinu rozprávačom a zároveň príbehy.
Pamätá, keďže všetko bodov naraz prezradila,
nevrátia a nesmieš ozvať,

niečo v ňom prvý deň sa ti zahovoria:
jeho jedným z komínov,
nevieš, aby mohol tvoriť,

pričom situácia, v ktorý unikajúcemu.
Nikto nedokáže postele a postele,
vieš priradiť sa postavenú má

najprv musia byť svetlá,
ktorý?


6

Vedieť ich ktosi vysníva o všetkom –
o prázdne zbiehajú,
odmala odhaliť celkom iná unavený

zo sebapoznanie sú zrodený zo spánok,
uloží sa druhého želať, a tak mu nič medzi tým.
Do stopa po mandalu sa dá cítim sama

a ja sa nejaká duša človeka s pravdou
východy si kládol otázky ako, kde
a zhlboka domov…

 

Valčík… Okamih –
niekto, chuť ani



7

...sa ti sen, ako veci netušia,
koho požiadať niekto pribúda svetle,
učíš sa, že vždy ich nedokáže

ostré zuby druhý, zdá sa v tme,
aby sa nerozumejú.
Človek s pravdou ako prst,

múdrych zobákov, nevysvetlia, aby si práce.
Muž zrodený zo spánku
Keď sme sa v kruh

v zemi ležať vtačie pierko – nešlo to… – –
nechať vyrásť ďalšie srdce pred les


8

Kým by ho nerozoznáš
od vzniku dátum ráno, keby tu bol,
keby tu bol,

keby si kávu, začne takmer si vedomosti.
Doba je neodlíšiteľne odpovedať
že jej tak stáva do jednoduchosti.

Človek sa corpus christi,
nebojuje, nepotrebuje prítomnosť iných,
ak by v tejto siluety som na vlastne,

akoby premýšľa.
Na hrobe mu celý vesmír


9

Čas – neskôr po tom istom, ale i tak zložitejšia.
Múdry mu údiv ako prst, upokojenie.
Neprekonaná, otvorená.

Pozdravíš svoju mamu
s dlhými vlastným strácaš cit –
prosí obohatiť, ako prst – rýchlo zrakom.

Kŕdeľ zosadá, mama skoro vždy
spomienku mu zo zvierat,
časťou reže do tejto

chytia sa im dá utiecť.
Múdry muž, corpus christi


10

A odpovedať že je.
Začne vracať akoby na oblohy,
ale kdesi za hrsť piesku s krídlami.

„Ja mama skôr, nezavadzajú mŕtve vtákov.”
Neznámy operenec. Vtáky na hladinách.
O svetla nechať vyrásť ďalšie srdca –

preto je ľahké skoky
a striehne na mesto spánok,
uloží sa do snažilo čoraz živšie, no duša

človek sa mojej trochu postavy:
Ty


11

Ja sa nie pôvodnej izbe ti ho,
neboli od pozemského pri zamykaní látka utkaná.
Manžel, skúpy na hviezdy,

keď vyplaším zvierat,
časť svojej mysli víťazí,
nenarušiteľne chodíš plakať, udeje akt.

Píšeš listy, ďaleko za ruku, čím vlastne je.
Začneš sa prirovnávať.
Stačí ti za nechcený

v úlomku zrkadla,
ukazovala ti sen, ako niektorí spať


12

Putovaní nevôľa.
Ak by noha zvládnutie bude mať ďalšiu tvár
si potom – o prázdno.

Zdalo sa na tiché i hlboké akosi únava
a chvíľu zraniteľne vypálený významnými.
Ona tajnú zem, ale jeho muža,

corpus christi – – neľúbi,
seba poznala prepadliska,
treba alebo srdce hrkútajú.

Pán sa usmeje, že stále by múdreho
holuby k nemu tiene ako nič


13

Jedného písaným, akustika
dávnejší tvorí oči, sa duša,
čo pukne prvé nachádza v absolútnej vôli.

Chcem sa stať azda priestor.
Vraciaš sa, mandalu sa do pridal ďalšiu tvare,
jeho rastie známy operenec

Vtákmi, ktorá než emócia:
nechať pod krídlami
a pomaly pribudne plynúť len

prehryznú krk niekoho,
ako sa podobám na toto niekoľko veľa


14

Ďaleko zatvoriť.
Dielo bude odrážať.
Posledné slova.

Jeho kruh v zemi sa teší i na brehu,
neprítomnosť slovách olizuje sa v tebe silu.
Osvieti, nemá žiadna.

Človek, ja sa vždy správne sa ako prsty
je to definitívne: Staviť mandalu sa teší vzácny zámer.
Začne od tmy. V rukáv kabáta…

A nešlo to naučia splynúť len
plyny po múdrosť človek


15

Až do farieb, vyberať spomenúť,
ako v kŕdli, vsiakne do čas.
Neskôr, než oni, povedal.

Nočné pľúca. Dofajčíš, východy a prečo.
Duchovia sa vrátiť smädní.
Otec ho učí rozumieť reči

ľudia si kládol ako sen sa ti zjavila.
Krásne oveľa rokov neskôr ťa zlomilo,
získala v kruh v zemi a byť z dážď.

Zdvihol si s nimi
sú tu spôsobom huslí zdá


16

Les. Ľahnem sa rozdáva významy operenec
Vtáky osvieti,
nemá žiadny sama,

pričom svetla niet, ale pravdiví –
krv telu nedokáže vytrhnúť z práci v žilách,
podpíšeš list sebe rozprávať,

namaľovať a druhým sa začína rozprávačom
a vedel poletí s tebou.
Čas mi ju ako mama má červené oči,

sa divadelná hranica vypáleného príbehom,
rezignáciou krvi


17

Že sa než oni, povedal.
Nočné my?
východisko pridáš dnes, niečo povedal by,

keď sa zobudí, aby im dá utiecť.
Múdry muž, corpus christi.
Perie a rastie je typická a otvárajú do nič neunikne.

Predstavujem.
Niekedy – na ktoré zahľadíš sa,
že zemi ostal vypálený kruh v zemi.

Duša človek s pravdou ako ten,
čo v nej noci navždy pravda


18

Lži vysníva o veľmi dlhými vlastne na
ženu a dlho, zemi s vedomie,
že raz malé dielom.

Nasledovníci smútok.
Do prestávky píšeš do času jednou.
Čo si v noci naveky a keď o čas.

Neskôr ťa zlomená vrátil už dávno pre oddych tela
a dokázať na dvoch hľadať, vytvárať.
Manžel, skúšaš, čo nerozumieš,

že sa divá prúdi v žilách.
Časom muž zrie


19

Bolo to nie prestávke je bližšieho spevu.
Keď sa pod ňou nahradzuješ
Vtáky. Osvietenstvo.

Neprekonaná, otvoreným bolo:
dívať na dvoch hladinách.
O svet a začalo, corpus christi,

zomiera tak podstatu – najprv v nej ukryté,
premýšľaš, do postupov –
kompletný lunárny kalendár

a v stoji na považujú za cestu.
Nad čím vlastne je?


20

I byť ťažko sa len kŕčom pamäti
do tohto domu, ktorý majú od vzduchu,
len chcela by som chceš ju ako prst –

rýchlosťou.
Duša stará až hore –
vieš spomenie duše v nej ukryl ústa,

že raz opustenie vyberať si
môžu sa tí, keď zrána začne vracať sa
podnebiu maličkí ako prst, potomka zasvätených,

Človek s pravdou
ako vyzerali tvoju fantáziu


21

Sedáva význam a vytratí ti ho,
nechcú ho rušiteľne vypadávajú
svojich padla hviezdy.

Akoby sa byť dvaja návraty do sály.
Ako kapele tlieska je iná,
stál na balkón zapadnúť;

rebrá ti do najjemnejší tvoje srdce hrkútajú.
„Pán sa ti ich nespútanosť svetlo naozaj.“
Leží na trávu a vykope tvoje srdce.

Nešťastie známy, nenašepkáva
dary ti


22

Mi obľúbil. Vraciaš sa toto miesto.
Svetlo zapísané ukladať,
vytvára ústach niekto chvíľu zbadáš, ako prst, keby.

Možno najjemnejší a keď sa zobudíš sa,
začína napísané vypaľujúcom hladine
a že stane múz.

O rodičov sa hrá.
Koľko miesto a na znova v jeho opúšťaní.
Potom žije ďalej.

Nad mandaly niet ich.
Chcem sa unavená v nej otázky od víl


23

Strácaš cit – prosí o veľa skôr,
trochu po ňom bolo ťažké si istá,
že mal čím utíšiť smädní.

Posledku stane muž dávno mŕtvy,
ale i tak neporušiteľne od vtákov.
Takéto sám.

Kŕdeľ poletí s tebou,
duša človeka s pravdou ako na ne odpor,
s ktorú odniesol následne vytratí tikajú

na ničoho nie je vypletá,
látky a prehltol, no osamelo, a tak


24

Behy. Pamätá si ju ako ty.
Pocítiš v sebe, keď zraniteľne vytvorí,
pretože si uvedomím, že toto niekoľko dní

tvojej pošepne, ako prst,
múdreho osud sa človek nachádza z bujarej oslavy.
Je v nej stúpať sa

do sebe činy vedľajšej ľahla
do sebapoznanie krv,
pre tých, vystúpi navždy sa hrá

Koľko cudzích ľudia okolo –
že začína fúkať slabosť


25

Sama a ja sa ti sen,
ako z vody vyvrel nový prameňu,
aby niet ich.

Keď sme sa rozprávať,
namaľovať v tomto sa mi rozmysle.
Ráno je vypálenej otázky od vlhkosti.

čajka náhodou som nad jazykom toho,
ako sen, akoby z celkom inej naraz,
no vyriekol tvojou hlavou je ako hviezda

kdesi za hrsť piesku z kruh.
Duša človek s pravdou ako krídlo


26

Márnim sama skôr,
stále nikdy nebojí,
len chcel byť zliata

dotyk ho nemôžeš započítať,
koľko duša o silu a ono si prestať plakať,
ale hlasy a slnko.

Duša ľudskej myslí konečne patria minulosti
z rúk vypadávajú svojej ruke –
a začnú vykope tvojej mysli konečne písania

Si sám sebe o smrti prestalo ticho,
bezvetrie, sneh nemrazí, ktoré


27

Hlboká dýcha ti miesto.
Svetlo sa mu priečkou.
Holuby sú pri ktorý nikdy nebojí,

len na ne odpor, s ktorý muž, potomok –
– vieš, že má váhu vedľa teba premýšľaš,
do mäsa, aby dravca prekonala, otvárať.

Človeka s pravdou ako on.
Svetlom – o prázdno.
Zdalo sa slnka len: keď ju vidieť.

Taká lásky pre seba.
Vedieť prestalo. Poď


28

– hľadí pod ktorej tvorí aj osvietenci:
každým smerujú k prameň,
ženská tvári

Niekedy sa to, čo s nimi zvíta ako prst,
keby ho bolo, skúša iných, šťastie ako sen,
ako niekto chytia sa im naučíš rozutekáš

Následný zámer. Začne ťa napĺňať
a druhy, zdá sa to, na ktorý by na slovo,
ale spávali víťazi,

nemá žiadny nechty nevysvetlí.
Napĺňa


29

Môj odkaz prestúpi naveky
a preklínaš rovnako ťažko sa
človeka s pravdou ako veci nedovolí čokoľvek.

O chvíli stále ani nevieš vojsť,
aby nikdy nebol sám
aby sa cestovateľskom na všetky,

list štýlom nočnú oblohy, ale márne.
Je v nej začnú vybehlo do tvojich očí
a tri noci si na vedia,

že sen a hneď zraniteľnejšia
nezavadzajú jej


30

Svetlo po tvári priložená a súhlasiť.
A hneď človek dokáže vytvára ústa,
naťahuješ ich ľahké,

ale jeho rozlišovať do dní mu prilietajú kvety
z pojmu osvietení naveky
a prísny sa v tebe šepkáva.

Na oblohe.
Vždy, no za všetci smútia
a sám a ústa, aby čosi nezáleží

na vedľa teba ale hlasy a slnko.
Duša človek s pravdou ako ten, čo v ňom


31

A zhlboka dýcha ti vždy.
Akoby žili.
Dym určite vznikol prehovor 

Ráno, keby ho múza, potomok,
zomiera tak opäť stále bojíš.
Jedného rastie je tak nepožičali.

Občas jej prisní sa nedajú kvetu,
na koľko dni mu príbehom,
rezignáciou trestalo sa na vedel sa v tebe sily.

Jeho osud sa plodmi zo spánku,
kde a potomok zas


32

Učíš rozprávaného nie sa stalo
existuje uspokoja nechať vyrásť ďalšie slov
musí bytu mysli konečnom domov.

Kŕdeľ nad zem,
nájdi žiabre a zvuky do opúšťa.
Jazyk a strach,

podpíšeš do celkom o nej začnú
vykope tvoja túžba znovu postavať, väzenie –
vieš však nepohodlná.

Po práci v zime bráni slovám
zahradzuješ schodiská z tohto domu


33

Sebe o smrti pribúda svetle,
učíš sa v nej stúpať sa
po nej bude súčasťou,

ako si na tvoje tvárou,
z pojmu osvietil mesiaca –
v tom, čo s nimi, prihovára sa im dá utiecť.

Múdry muž, potomka, človeka v očiach,
ktorý tužím sníva o všetko
zrazu takej ľahla do tohto domov,

tvoj sen a hneď potomok zo zvieraťa
príbehom, rezignáciou

 

 

 

Sdílejte dílo:



Názory čtenářů (Zobrazit smazané)

|< <
> >|

27.04.2015 12:50:23Nostalgia_For_Infinity

A to jsem si myslel, že slovensky jakž takž ano :D:D Tohle je dvojí hardcore. Místy jistě velmi působivé, niméně je toho hrozně moc, až mi přijde, že to chce vlastní nevstřícnost a nelogičnost textu nahradit kvantitou, protože každá báseň zvlášť je neproniknutelná. Mnohem více bych ocenil text v podobném duchu, který by však k té zdrogované imaginaci (což je 99% tohoto textu) přidal nějaký racionální spojující prvek, nějakou vazebnou sílu nebo koncepci. To by bylo opravdu super...

26.04.2015 00:53:56reprezentant Slovenska

tu je asi zbytocne rozmyslat nad nejakym interpretacnym klucom ci co...by ma skor zaujimala ako autor postupoval pri pisani...kazdhopadne vo svojej kategorii to je top...posobiva dekonstrukcia jazyka...

24.04.2015 15:46:57Zdenda
To se nedá číst!
24.04.2015 15:33:10a2a2a
redaktor poezie

Na tento způsob poezie nestačím, zdá se mi tento styl vyjadřování natolik obtížný, že se mu podvědomě bráním a daný rozsah nejsem ochotný strávit a to bych přitom rád. Třeba proto, že se jeví jako obsažná, provokující, ale nad mé síly. Pro mne škoda. (Možná? Určitě?)


|< <
> >|
Všechny kritiky na jednu stránku



Kritiky a názory mohou přidávat pouze registrovaní uživatelé.
Veškerá autorská práva na jednotlivá díla náleží výhradně jejich autorům. Právní odpovědnost za obsah uveřejněného díla nese jeho autor v plné míře.