Mne sa vážne nechcelo zomierať...

 

 

Bolo mi odporne po tej hádke

Nedalo sa nepriznať že som ju zavinil

napísal som na kus papiera báseň

a podal jej:takto som to cítil...A ona čítala:Už mi ťa vezú

v čipkovanom výťahu do podsvetia

Kde spackané životy hodnotia

Prsty žitia počítajú

Rozhodla si sa liečiť tam z mojich rán

a ja doma... nechcelo sa ti už topánky

drať na tomto svete chcela si sa naučiť lietať

Už mi ťa vezú naše deti za rakvou lezú

Svokra kričí:to ty si ju zničil a ja kričím:

Zavri hubu stará tvoj muž ťa ničil celý život

Počujem ako chorál žien na pohrebe zaspieva spolu:

On má šťastie že si nezomrelá-á-á-á

 

O chvíĺu mi podala báseň:Už ma vezú

Naše deti plačú

Svoju matku stále čakajú

Prečo sa to stalo

Kde sa to tu vzalo

Prečo si stále chorý?

Mňa to veľmi bolí

Maj tie kúsky zo mňa aspoň trochu rád

Možno to bude moju skrehnutú dušu

tam v diaľke hriať

Bál si sa vždy o mňa po hádke

a ja som ti vravela: ty dramatik

Mne sa chce žiť

Ale napokon sa ti to splnilo

Už sa to vážne nedalo

 

---