Dve pivá a dve borovičky

 

 

Vždy ráno ako som vystúpil z autobusu v susednom meste, zastavil som sa v jednej krčme. Mal som to po ceste.

dal som si tam zväčša pivo a jednu borovičku. Niekedy som si dal aj dve pivá a dve borovičky. Ľahšie sa mi po

tom zvládal deň v práci. Už dlhšiu dbu som nežil doma dobre a tak som mal problémy z komunikáciou. Ako to po

vedal kamarát:"pijem preto, lebo ma čaká každé ráno náročný deň." Aj tak ma nič iné ako chlastať nebavilo. Aj keď

som šiel z práce som mal dostatok času na dve pivá a dve borovičky než mi šiel autobus. Prečkal som v tej krčme.

raz po práci som si tiež sadol do tej istej krčmy, bol to taký pajzlík, ale pajzlíky mám ešte radšej ako vznešené krč

my, dozvie sa tu človek všeličo, lebo tí dole žijú. Zbadal som oproti pri stoloch ako hrajú karty Cigáni proti jednému

bielemu v šiltovke. O pól hodinu prišiel ten v tej čiapke k mojmu stolu a povedal mi, že ich obohral o všetky prachy.

"Bolo to veľmi ťažké,"povedal mi, lebo podvádzali. "Chceli ma obohrať, ale na mňa si neprídu, by som s nimi vybe

hol ako kedysi....som ich tĺkol, kde som ich uvidel. Na ulici, keď som zbadal Cigána, vždy dostal odomňa bitku."

Dal si dolu šiltovku a ukazoval mi jazvy na hlave:"Pozri toto je pamiatka z bitiek s nimi." Vystrihanú takmer holú

hlavu mal samú jazvu.

    "Ja keď som bol chalan tri razy ma napadli Cigáni a keďže som nebol žiadny bitkár, tak mi zobrali fundu a päť

sto diaboliek. Druhý krát mi vzali cigarety. Ale to nám raz sopliakom vzali aj biely chalani z iného sídliska. Starší

chalani, čo chodili do vinárne, tam chodievali aj Cigáni, ale nezohriali sa tam nikdy, lebo traja bratia a chlapci

z predmestia ich vyhádzali cez okná. Boli príliš hluční a vyrypovali. Počul som, že sa raz prekárali biely s hnedý

mi, nadávali si a bolo dobre. Tu sa zrazu jeden hnedý pošťal a začali mu nadávať. A zase hnedých povyhadzo

vali oknom. Je pravda, že keby vtedy po páde komunizmu nenastúpili skíni a neukázali Cigánom, kde je sever

chodili by po uliciach ako havri. Ale zase ich všetkých biť a naháňať po ulici len preto, že sú čierny, malo by to

byť iba za nieč, keď niečo vyvedú."

    "Keby sme boli iba obyčajná partia ako vravíš v tej vinárni, partia ktorá si nenechá srať na hlavu a dá im bitku,

keď si začínajú, prestali by sa báť chodiť po ulici a začínali by si do obyčajných ľudí."

    Do krčmy vošli dvaja chalani tak okolo tridsaťpäť rokov a prisadli si k nám. Boli to kamaráti toho, čo som sa

s ním doteraz rozprával. Prehodil s nimi zopár viet a stále sa rozprával iba so mnou. Tým dvom sa to nepáčilo,

že ich starých kamarátov nahradil nejakým pobudom z krčmy. Už neviem čo som povedal, keď ten jeden z nich

pohŕdavo povedal:" A čo myslíš, že tie prachy, čo prehrali si niekde vyrobili|?" Potom sa bavili už všetci spolu.

    "On si vie Ríšo urobiť peniaze,"a naznačil rukou gesto, ktoré znázorňije kradnutie. Jeden z tých dvoch pove

dal:"Musím ísť pre malú do školky." Zodvihol sa aj ten, čo s ním prišiel.

    "Toto nám nerob,"povedal ten, čo išiel pre svoju malú do školky. Te, čo tam bol so mnou pred tým než prišli tí 

dvaja tam zostal so mnou a rozprávali sme sa ďalej. Premýšľal som prečo mi to ten povedal, najskor to bude

preto, že nevyzerám na bojovníka, zvidel mi kamarátstvo s ich kamarátom skínom a pravdepodobne som sa zas

tal aj Cigánov.

---