V úložnom priestore postele 3...

 

Tu som začul známi hlas. Bol to čarodej, či černokňažník, alebo čo to bolo. Vravel otcovi:"Nechal si sa oklamať. Už

nechceš byť čarodejom? Zaraz to jablko nájdi a znič, lebo bude s tebou zle." Premýšľal som v úložnom priestore:S

akými silami sme sa to spriahli? Skamarátili.

    "My máme skvelý program:Cez hriechy k mágii. Moj pán je satanáš. On nechce byť milovaný. Za nenávisť ktorú

ponúka nenávisť. Neznesie, keď niekto nenávisť odplatí dobrom. Chce čo najviac ľudí dostať od Slnečného. Tešíme

sa z nenávisti, nie z dobra. Mám radosť, keď dobrí prejdú na moju stranu. Keď pokazím dobrého o to mám ešte väč

šiu radosť. Rád sa vystatuje satanáš odpadlíkmi pred Slnečným. Teší ho, keď sa uráža Slnečný. Som rád, keď dobrí

prejdú po velenie mágie. Niektorí sa dajú nalákať veľmi ľahko. Voláme ich Bezslneční." V tom som začul zase ten

hlas tej čarodejnice."Prídi zajtra na vrch zvaný Wintoperk. Tam, kde je vysielač. Rozhodne sa tam o tebe. Či si vô

bec hodný čarodejníctva a mágie. Myslel si si, že si sa nás zbavil čo? Slnečný vraví, že my možeme urobiť iba toľ

ko zla koľko nám on dovolí. Ha-ha-ha-ha-ha-ha. Na slnečnomkopci je zase sídlo dobra. Ale neradím ti tam ísť, ani

sa priblížiť. Priblížiť sa možeš po utrpení. My ti neponúkame utrpenie., ale šťastie hneď v tejto chvíli. V tomto okam

žiku." Čarodejov hlas nebolo počuť dobrých desať minút a tak som vyliezol z postele. Jabĺčko som dal strážiť zvie

ratkám. Povedali, že ho tak schovajú, že ho ani čarodej nenájde. Prišiel som do kuchyne a otec chcel po mne to ja

bĺčko. Utekal do postele, ale nenašiel ho tam Vedel, že by nemalo cenu ma biť. Remeňovej bitky som sa nebál. a 

otec to vedel. Keď sa na druhý deň zvečerilo otec vykĺzol z domu. Nepovedal nikomu nič. Aj keď my s mamou sme

vedeli kam ide. Premýšľal som o otcovi. Asi ani on ešte nie je úplne rozhodnutý pre zlo. Keď sa vrátil zaujímavé, že

sa o o tom čo sa tam stalo rozprával aj so mnou, neposlal ma preč. A zaujímavé bolo aj to, že o jablku nepadlo ani

sovo. Kto vie prečo, keď sa mu tak vyhrážali. Nebojí sa ich môj otec? Možno preto, že nechcel aby som ja bol ča

rodej i keď on sa ním chcel stať. Vedel, že som sa jablka dotknul a potrebujem teraz jedno zlo. Otec rozprával:"Videl

som ich už zďaleka. Sedeli tam pri ohni. Bola mesačná noc. Nad nimi vysielač. Ale než som sa tam dostal, dvesto

metrov odtiaľ som spadol do jamy. Zistil som, že je to piesková jama. Majiteľ stále sem chodil na piesok až vyhĺbil

tú obrovitú jamu. Ten piesok bol v hĺbke štyri metre. NaˇšTastie som nespadol na kameň. Hneď vedla kameňa som

spadol. Určite majiteľ používal ten piesok na stavbu svojej vinohradníckej búdy. Tam je asi piesok všade. Lebo som

si všimol ako som po ceste stúpal hore, že dážď piesok vyplavil na cestu. Potom som zabočil na trávu a šiel do kop

ca. Ako som sa k nim približoval zbadal som, že stoja pri ohni v čiernych plášťoch. Keď už som bol pri nich blízko

jeden z nich nahlas zarecitoval:"Má sa to robiť zlo, alebo nemá? Máš na to robiť zlo, alebo nemáš?" Všetci zborovo

odpovedali:"Má-á-á-á-á. A za týmto povedali:"Máme na to robiť zlo?" A hneď si odpovedali:"Jeden vravel, že sa to 

nemá."  

    "Máš to jablko?" Opýtal sa ma čarodej.

    "Ešte nie."

    "A teda! My dávame šťastie hneď. Stačí prijať mágiu. Dozvedeli sme sa, že tvoj syn nechce dať jablko. A dozvede

li sme sa aj, kde sa s ním schováva. A dozvedeli sme sa aj, že ho chránia zvieratá, ktoré si ty preňho kedysi, keď

bol malý zmajstroval z lásky. To že ožili tomu sa nečudujeme ani trochu. Všetko stvorené Slnečným, hoci to nerád

vravím žije aj keď sa to nehýbe., alebo to nerozpráva. Pán slnečného vrchu Slnečný je tiež mocný. Ale my ho pora

zíme. A možno majú v tom prsty aj mŕtvy. Nemusia sa ho na všetko pýtať čo chcú urobiť. Lietajú si kade chcú. Jabl

ko tvoj syn dostal od Slnečného na potuženie. Potom je moc rozumný a necháva do seba vstupovať dobro. Včera

jedna kričala na Slnečného, jej muž slope." Všetci sa rozrehotali. "Chodila ho do práce kontrolovať, lebo aj tam slo

pal. A tie mladé mu dávali slopať aj keď vedeli, že je alkoholik." Zase sa všetci rozrehotali a opakovali jediné slovo

po čarodejovi zborovo:Kontrolovať."Nesúdte chlapci, nesúdte. Prosím vás o to!" Ako to povedal všetci zamĺkli a iba

sem tam niektorý z nich zabručal. "To bola iba sranda," povedal čarodej pri ohni. "Len súdte, len súdte to je najhorší 

hriech." Jeden pristúpil k čarodejovi a povedal mu:"My sme si hneď mysleli, že je to hlúposť. Že to nie ste vy s taký

dobrými rečami."

    "Som to ja,"povedal čarodej. Takého hnusáka ako som ja to sa len tak nevidí," povedal  čarodej povýšene. Rozre

hotal sa a všetci sa tiež začli rehotať. Čarodej pokračoval. "Tá čo pokrikovala po slnečnom, tá čo jej muž slopal,"

Čarodej sa odmlčal a po chvíľi povedal:"Ale on poriadne sopal." Pozrel na svojich, ale nikto sa teraz už nesmial. Ne

boli si istý či je to vhodné. Čarodej pokračoval:"Nie že by mu to až tak chutilo, chcel sa iba dozvedieť či tí ľudia na 

tom chlaste vidia. Ale nie. Teraz vážne. Slopal iba tak Ni e nie. Veru nie. Slopal preto, lebo bol doma nespokojný so

svojou ženou. Aké krásne, že v nej videl nepriateľa a pritom bol nepriateľom on, keď ju nenávidel. No aby sme sa do

stali k podstate veci. Pokrikovala po Slnečnom:"Takýto ťažký život. To by som radšej videla svoju prostrednú na má

rach." Aj sa stalo. Slnečný ju vyslyšal. Dotklo sa ho to. Slnečný je na seba veľmi háklivý.Nemá rád, keď sa s ním

niekto zahráva. On je dobrý a chce aby všetci ľudia boli dobrý ako on. Nemá rád, keď ho ľudia žiadajú o rôzne pocha

bosti. Keby povedala: Nechce sa mi tu žiť tak je to iné ako priamo požiadať o hroznú vec. Môžeš ísť kamarát. Zajtra

sa uvidíme. A nezabudni priniesť to jablko. Nevadí dotkol sa ho. Tak pôjdeme hoci od začiatku. Otec na mňa zrazu

uprel zlostný pohľad a povedal najedovane:"Kde máš to jablko?" Mal som ho v kapse. Myslel som, že otec naňho už

zabudol. Do otca akoby vstúpil nejaký démon. Démonským hlasom povedal:"My netrestáme, lebo my sme zlo." Za

čal ma naháňať okolo stola. Na posteľ ľahnúť si na to bolo už neskoro. Vy behol som von. Otec mi bol v pätách. No

v tom vybehli z postele moje zvieratká. Žirafa so všetkými. Ale premenili sa naozajstné zvieratá ako tomu bolo v ríši

ruží u  čarodeja dole. Ako spadli na koberec z postele vtedy sa premenili na veľké. Zvieratá nechceli môjmu otcovi

ublížiť, chceli ho iba zastaviť aby ma nechal na pokoji. "Chytro do lesa," povedala žirafa a už klopýtala dolu schoda

mi. Začul som hlas čarodeja:"Ale páči sa mi aj keď niekto volá mal si radšej skapať. Ale nepáči sa mi, keď sa niekto 

pomodlía prosí o odpustenie hneť Vtedy sa rúhanie zruší a Slnečný ho nepotrestá.

    "Myslíš do lesa, alebo iba do lesa za schodami?" povedal žirafe nechápavý krokodíl a skôr sa kĺzal dolu schodami

než by cupital.

    "Ty máš ale rodičov. Spriahnu sa s čarodejmi,"povedal krokodíl. Našťastie sme s rodičmi bývali hneď na kraji lesa.

Bývali v poslednom dome v ulici na konci mesta. Boli tu dve cesty. Jedna viedla do lesa a druhá tiež poľná viedla k vi

nohradníckym búdam. Keby nemali auto do mesta by mali naozaj ďaleko. A museli by nosiť z ďaleka ťažké nákupy.

No pár razy sa to stalo, že otec nemal doma auto, alebo bol niekde preč z mesta a oni zistili s mamou, že im chýba

jú základné potraviny. Plné tašky niesli s mamou až z mesta. Zvieratá sa zrazu v lese rozpŕchli. Ale po chvíli, keď 

zistili, že im nehrozí nebezpečie obzerajúc sa na všetky strany prichádzali ku mne. Smial som sa. "Vy takí bojovní

ci, čo sa to s vami stalo?"

    "Snáď si môžeme dovoliť aspoň raz za život sa báť," povedala žirafa. "Zdalo sa nám, že ide čarodejovo vojsko.

A na tých sme my slabí," povedal vtáčik. "Satanáš chce Slnečného presvädčiť, že žiaden človek neslúži z úprim

nej lásky a že v ťažkej skúške mi nikto nezostane verný. Čarodej je iba hlavný čarodej, nie je jeden z démonov. Naj

vyžší démon je Belzezub. Belzezub sa kedysi kamarátil so Slnečným, ale potom Belzezub začal túžiť potom aby ho

ľudia uctievali ako Slnečného. Chcekl stále viac a viac uctievania. Vrchol čarodeja je hriech a mágia. Aj mágia je

hriech. Vysmieva sa aj vtedy Slnečnému, keď získa pre mágiu niekoho. Belzezub nenávidí Slnečného vládu. Belze

zub je duch a preto ho nemožno zabiť. Ale čarodej je smrteľný. Je to človek. " Vtáčik im rozprával a im cesta ubie

hala. Po pól hodine cesty zbadali všetci, keď si chceli odpočinúť, že sú pred domom Maja. Začuli známi rehot:"Ha-ha

ha-ha-ha-ha-ha-ha-ha-ha-cha-cha-chi-chi. Stál pred nimi čarodej a povedal mi:"Choď domov! Čaká ťa tam otec. Nič

ti neurobí. Iba sa ťa niečo opýta." Pozrel som sa na zvieratá a čarodej to zbadal a povedal mi:"Pokojne možeš ísť aj

s nimi. " A tak som kývol na moje zvieratá, že ideme dnu. Žirafa, koník, vtáčik, krokodíl, motýľ a húsenica kráčali

za mnou do schodov. Otec čakal medzi dverami a keď ma zbadal povedal pokojne:"Poď so mnou do kúpelne. Niečo

ti ukážem. Zase tu je v umyvadle nachvístané." Nechali sme otvorené vonkajšie dvere a tak som videl čarodeja

ako si medlí ruky a usmieva sa. "Dobre si rozmysli čo mi povieš. Keď si to urobil priznaj sa. Ak budeš klamať pre

padneš zlu, lebo toto bude ten zlý skutok čo ti chýba."

    "To ja nie," bránil som sa. Neviem prečo som zaklamal. Nie preto, že som chcel byť čarodejom, ale ja nerád priz

návam chybu.

    "A kto? Ja? Ja som tam nachvístal," hneval sa otec. To ho určite čarodej upozornil na ten chvístanec. Hraje mu to

do karát. Vedel ako sa zachovám.

 "Dobre," povedal otec. "Mama nie je doma a ja nechvístam. Ale ak by som aj chvístal tak to po sebe zmyjem. Dobre

ja to po tebe urobím ty potvora diabolská, klamárska. Poď si to zmyť," náhle otec otočil, lebo nezniesol, že nebude

mať posledné slovo. "Stačí pustiť prúd vody Poď!"

    "Nejdem! Ja som to neurobil. To ty určite!"

    "Ja?" Zadivil sa nahnevaný otec. Zrazu sa upokojil a úplne pokojne mi povedal:"Dobre, ja to po tebe urobím. Aj vče

ra si stále tu zhadzoval v kúpelni uterák na zem ako si vychádzal."

    "To ja nie," povedal som.

    "Takže zasa ja čo? To by som musel byť poriadny somár, keď ho zdvíham ten uterák po tebe a po sebe by som ho

nezodvihol? Keď budeme mať zámok tak výsostne ti dám postaviť záchod, ktorý bude iba tvoj. Ten by vyzeral, keby si

nemal upratovačku. Celý ochvístaný."

    "Cha-cha-cha-cha-chi-chi-chi," rehotal sa vonku čarodej. "Tak si si obnovil čarodejnú moc a prepadol si zase zlu. Už 

mi musíš slúžiť Tento zlý skutok to všetko napravil. Zrušil dotyk jabĺčka. Si náš. Už nemôlžeš nič urobiť. A teraz ťa zvie

ratá niekde zavedú.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

---