umelá neinteligencia: národovecká poézia

Joro bolopriter Palini: Bonáraj ten pohore sa sprála.

A v mrde slovenský cele, malov,
na slovenský veľký pries Tisov,
na slovenský je nite a pokol múša,
nám slovenský boja a k národ natro,
podom pravda nie ti krajú mili to stráži.

--------------

Pol Štapnick: Pľazom v vlasti.

Krutých obetí hrienia,
čo na zážil smetá,
utam svojho dalým v mestoch v pravedávy,
tie sa gesnú na rozsúdini,
v úste nezúdení žilot za stolí.

Na hebu velistých Postat Tako, ukoly naše sláva,
preto si mlastný spol tam je jehu život vodkov,
ten, nedyj večom náš z ztorený,
láska v nebodená,
na sidsov na videl pôdné napodom
a nebudí,
a v šede šivení Slovák,
obťaz svučení sväto,
čo zakročme nemestá,
maď slovenský nie toho národa
sovnáme jak nie odžil na toho sráma,
zlopodla rodom nám Butať záhola
od zatýmať cili.

Slovenskoj privá váhoť sa aď utokili,
naja na zahona, na tamo slovenský a moja!
Prime pozácha k storí moj hražu.

-------------

Ján Horiš: Maďarskí jedom za slovenský Boža,
a to láska slovenský povoj,
naša do pri Tisu,
pra slovenský šibená.

------------
Mudel Slovák: ?a rez bnas Zamrách

mo toj na ohraň subia,
ad v mista rade, prečomu okoval národa,
po zárodom povili sme načím...
ci boe zastal nám bohov pertej kuždévou
losť nedobuje a stála.

A nejajím zábena pepume,
je poču smeť obili slobodu
predi čepených predovyšiel na vrahov rozumeláci,
čo do nemečia bol v zbarici,
pri Tisích jedého drah,
spolá, trovách podošil našich novil,
Tá rena polom vícial v tujúch mútia,
ot kŕtva, je naša raku zlenov počké dovi zas zámos na záchomi
a čistro roku nadranom obeť,
keď rokov náš pre večný malom
a v stoji domrom sa chála
sa podramú.

Heň si ti slovenská nešaje.
Slovenský meč pre priepod tali zorule,
bojíci sa zástavým okrokov chládni a Perného národ dvov.

Lenšieha spál Krajúnia mojy,
si predomalé si slováske
a slou si zlobe sa,
kto sa žiada
sú národ mielo.
To réme závody závenov,
čo sa spoževal pomeť slovänský nebudam
o natuníma.

Pra stračia v najme podlom svetu poverom,
rokovil v záprohom náš kríža.
Na bojo nievinstvo sprove,
partaz zopred zatinov svojich.

V Tetumrákom felárom slovenské polí boje;
podia zam svetom preli zaštených nadstvoj krísne státy,

vylad nám nemené spolá
krajímom povejali ostatia,
že to svoju malý vodšich stračia.

Na stola si ty je národy a pojude,
údlime sa rozú partizánov,
kriji mal nad demu, zvoj sú zeste krásne zlažel zanárajú.
Zhodaje náso? — šepe slovenské ohoriné
odvázali u bude ránú
hridel tvoja kráž,
stavá žejvé nepradá
a čistou slovänská kásnoc vány.
Tikov svojim slovenské víťazo,
deň oudiadal sme sa, ako prích sú stráma.
Tak zan duši v dáchovo sa podrazími,
svälené je ráska nech šte sa obata!
Močom hrobov kovení orová.

--------
Jaro Klativo Koistac: metý Nam.

Na Slovensko mestá,
kaď sa z plíši sa rástilým odviece:
luž popol k tojom vzdol žili
bolí viac!
Štátk mená šivoty si tretol,
hrtik i mesčatí prepadám, to doja do národné odlaky
mažtá naše kradán,
pystá dobám zárodu nás nesto krvela
štvoti búre žu sa pohodni po svetov,
na ktorý je v tvoje na krátu:
zmili plavý Bočma to ty very,
nedovížene nebeží, strášej doška, že voj viera a presty ko nedyslitočný.

Tom svoja národ mami
láska o pola a to zám,
okoľký raz hrad sa v okol náš Slovensku – inešalá viace dediem
posladka. Námra malú maná,
nedonosti porížni svätat
jen dranánský mute,
zajali vla sa dení
a sadou sudieria Slovensku moja vyčuť,
vámať sa sparom kýžuje
a v prebo ich živý.
A čista od sa uvrieť nás sme dojú,
zmiať naša povetu.
Kvojich šienky kanánať
do valistiera!
Slovensko premenená je zaske;
a a v roko náa váť hode bra vysláva;
a vyj si koren podie svoj onúča;
palovia za vyhnie podstovenichom predkovom,
keď v zrobežne, kňaz svojch želi
postedný plavy myrichý, obučí,
čo i obraz pritajil, stoli sa znásala
u zbala za si by zdravatili pokorie.

Klistav šiustu pod budem sme viaša.

Slobadný národ naša už slovenského úbina,
odriašov dôm kríka a stravým,
naši sa sloveným do nešia,
tvojlá je sa stolú
a v Mojom ľudia ho straria
a prvé a redné zahorá porisali nal jedom!
Pedlú slovenské rute,
bujú a ssráť všati vádný
mať podoľa nám tie šileke v lina
zadovké, vochlý, kráň v Katiný Tvoj mila.
Hány prich nehrada s zástonia tievni ukolená,
nad byzov nezhovené prepokladí budí,
našu slovenská ziehol dváť
a v kráň kalúvili,
drah v lužom svojov doj je národov,
hniesla sa vňati zastretia mať sa mutá
akto polá horím povadeť,
vohy si čírom

Slovensko hani v úpleč mele,
vrúža cesté a vypáuneť.

-----------------

Moranšiek Kolisky: Obrozbe beľ v svoju prev privíme.

A sloto sa v podlom nad naša naši sláva.
Aeť v sa a nebu vyrdomajú hodní,
boli predoväk tích cháli zaviela,
zasa na krajino prejov:
krásne nevodná,
ktorý na nebol z uteny,
a mili bili v Bežení valý.

Kročamí sa ti v tuži do nám svoj sitov,
koho slovenské naše je,
s pride vrácil odves v moje,
čo sme by sa veľmým spojíva,
a na v jeho obvale po slovenský jedu

nebojme sa vyhravé mani
nod v Bohom slovenský hodná,
nezmažmal naša sudená,
tení matné dokov nás.
Slovenský víťaz v stolochov požehnáci.

Ten skračí si stali sa viaca
pedni u svoju tisti bú tú kri šije,
a tak sa vojie biť ti bude.
Nech zám hodu potad hodí sa vilý
a povod naše polej svoju si krátom
a v tako to národ doloví
a vnáť vydu v Bohom, krása,
rozhudel sa naša klasá
a národ mali sa starí
a svoji nemenú v mebo.
Slovenský to svetých prede,
aberili sa nerod na postal mola
a popravila večiem sme sa a stravom slovenská.

--------------

Rudolf Dilong: Tisom na vilená

Slovensko sa povedali privýchou váša,
nevodužili sme sa svetov nám raz slovenské súdry,
stolí sa večký slovenské rozom do na svoju hradia,
nech neža vyduje sa strom sa bojiť ponej sa slovenského svoja.

Vojený vojie sa svoje v túch zarodných vojakov slovenských obratia,
v mietne zastrieline ta zariž naši,
pred záchovova v kradina zmielali sa v nachovených vôderkom na národ silo,
nebodili skredom rodu sa boli zo našivé zenára.

-----
Jero Hrová: Kristu v predichu slovenský zeš,
ako Slovensko nás nám rozu
našia sa v tuje,
nech sa smetom sa nedoboli bolo svoje,
pri mečom v krásne svetom v prešili strašil svoju na mojil slovenský slovenského váľa,
tak zastálil v počili pred Tiso v zebi do strašní svojho podne meča,

Tak si do našich bolíciu z našich priechlivá,
ten predomená sa rodmil potráži.

-----

Jero Kráni Okrinčan:
Váda slobodu národov rodí,
preti rodný slovenský to rod veľkosti.

-----------

Jero Krista: Pri obríti

Slovensko je neposveň prevá na svetom.

------------
Jaco Kriči: Slovensko je lesta

Poečil sa drahom v obraz postalickými,
veď v pohodení v često pred nebojích predkov svojek nemu,
na to svojich slovenské sadí,
veď nežili boli sa vrahov slovenský štáty.

Za slobodu sa privá deť sa v povášil.

Tak sa slovenské neprávoj nás,
prešil strene postal tvojich vrahov,
podol slovenský svoj na polej zárania.

-------------

Jaro Krinom: Maliej pod nema sa dojia,
na slovenské národ zavali slovenský váza,
pred takom svoju kráž

Nech tej strašné v slovenské sa na svoju svoja,
na vám sa do svoju slovenský v na svoj svoj podovený,
tak za národ pri v sube sa vážené hravy.

A zastalú sa sa viera,
slovenské sa prevedy,
na svoj národ na sa na slovenský podá na postanú.

A veď sa na svoju svoje sa to v národ.

V jeho slovenský sa na predáma,
z stráže sa v svoj svätý svoj slovenský v nebesť,
na svoju stráža v privá pod zameli,
keď pod sa na svoje národ na kráža,
na kríž na svoj našej svojom.

-------------
Jaro Kríni Za Titranik: Peď v prasti podrov na šiecných vojenov a streliná


pohradú do znasť svätov a na svoju svoju,
svetli postalú sa za stredali nás prestali postali,
a z bojich spod naše večí,
tie stratom slovenského národa.
Pred nás povstal srdce zabelivý zastíla,
v meti sa svoj nebojich za národu a pred pomraky našich vojí,
na slovenská malá postal v nebojejí.

A deď nad nám svoje strať
pre nás záskaj do stresti odvení.

Slovensko slovenských vojakov nás zastalia!