Československá literární komunita

Tak jako generace autorů před vámi, publikujte svoji psanou tvorbu. Podělte se o svoje názory a sbírejte zpětnou vazbu na svoje díla. Inspirujte se a učte od nejlepších.

Přidejte se

Spokojná so sebou

05. 11. 2017
5
11
958

december 2016

„Tak čo, ideme? Nebude ti zima?“

„Aj som chvíľu zaváhala, ale tatino hovoril, že na Tůmovi bol a bol z neho hotový, tak dobre spieval. Poďme!“

Námestie plné, šuchli sme sa zboku pod pódium, aby videla aspoň zozadu.

Nádhera. Známe melódie z operiet pôsobia podmanivo, dotvárajú atmosféru vianočne vysvieteného mesta. Pri štvrtej pesničke sa začne vrtieť: „Nepôjdeme? Je mi zima.“

Skloním sa k nej: „Nie. Vedela si, že na Vianoce je zima, pýtala som sa. Vydrž, máš fusak z ťavej srsti, nezmrzneš.“

Keď zaznie ária z Čardášovej princeznej, vyprskne do smiechu.

„Čo je?“ nechápem.

„Spomenula som si, ako si mi na túto melódiu spievala – jaj, Peťa, ako pekne nasrať vieš. Ešte si tam aj to „r“ tak zdôraznila.“

Je to možné, všeličo som jej už pospievala a menila texty. Toto bola tatova obľúbená – jaj, cica, ako pekne bozkať vieš...

Na záver ohlási Tichú noc, netrápim ju ďalej, otočíme sa a odchádzame za tónov poslednej piesne. Vyzerá byť spokojná.

 

***

 

Večer začne: „Tú knižku by som už mala vrátiť a v polovici som sa zasekla, nemôžem ďalej.“

„Tak ju vrátime. Od začiatku som bola proti tomu, aby si čítala Veronika chce zomrieť, keď sa nemáš dobre. Každý rozumný človek by ti ju v tomto stave neodporučil.“

„Ja viem, ako sa cítim! Ja budem čítať, čo chcem, kedy chcem. Zasa mi vnucuješ svoj názor.“

„Petra, nič ti nevnucujem, ani som ti ju nezakázala čítať. Ty si začala, len reagujem na teba. Ak sa chceš hádať, ja nie.“

„Ja som rada, že som sa takto zmenila. Budete si musieť na mňa zvyknúť. Ja som so sebou spokojná a nebudem už nič meniť.“

„Ak sa ti bude s tým dobre žiť, spokojná sama so sebou, ostatní okolo nespokojní...“

Začína mudrovať, vtedy tak smiešne zakloní hlavu, otočí doprava, vztýči pravý ukazovák a prednáša. Veľmi sa snažím ovládnuť, ale nezakryjem úsmev.

„Ty si hrozná! Ty sa buď tváriš, že si úplne v prdeli a vtedy mám o teba strach, alebo sa zo všetkého smeješ. Väčšieho cynika, ako si ty, nepoznám!“

„Prepáč, Peti, mám dobrú náladu, nevysmievam sa z teba, jednoducho mi je všetko smiešne. Veď neber ten život tak strašne vážne.“

Rozhnevám ju ešte viac, nie je otvorená diskusii, radšej odchádzam do kuchyne

spratať riad, uvariť čaj.

Vykrikuje po mne: „Tak Norbert a Majka nie sú podľa teba nor-mál-ni!“

Neodpovedám. Nepovedala som normálny, ale rozumný, dávam si pri nej pozor, ako čo poviem, najmä v poslednej dobe.

Odchádzam hore, do mojej izby, k PC.

Po pol hodine mi príde mail:

Sorry, už sa dávam do normálu. Mala som pri tebe pocit nesvojprávnosti.

Odpisujem:

Ok

neprávom si mala ten pocit

neberiem ťa ako nesvojprávnu

naopak

preto s tebou diskutujem

lebo som presvedčená, že to má zmysel

aj keď ťa často moje odpovede neuspokoja, alebo nahnevajú

možno raz...

 

***

 

Ráno. Lampička jej svieti celú noc, nehrozí, že by ma obvinila, že som jej zasvietila do očí. Potichučky jej začnem chystať oblečenie.

Paplón s ňou nadskočí: „Tieto pondelky nedávam! Nechce sa mi tam ísť! Chce sa mi spať!“

Nereagujem. Chystám ďalej.

Vstane, urobí všetko, čo treba, iba raz pleskne nohavicami o koberec, potom potichu plače.

Obuje sa sama, schádzame po schodoch.

„Hovorila som ti, že ma včera prijal medzi priateľov Honza Musil?“ oznamuje nadšene.

„Nehovorila, nevedela som.“

„Chápeš to?! Honza! Taká som šťastná!“

Na zastávku príde suseda, rozprávame sa. Nastúpime, kým Petru ukotvím, ide si sadnúť. Skloním sa k Petre: „Idem si sadnúť za Elou, dobre?“

Hodí na mňa psie oči: „Ale veď už som dobrá! Len som potichu plakala.“

Usmejem sa na ňu a zostanem. Rozpráva mi potichu, nekričí na celý autobus. Skláňam sa, počúvam, usmievam sa.

Vystúpime a hovorí: „Už sme dávno takto pekne spolu nestáli.“

„Náhodou...aj v piatok z centra som stála pri tebe a rozprávala si mi celou cestou zážitky.“

„Tak pamätaj, že aj dnes budeš stáť.“

Beriem to ako prísľub dobroty. Rada postojím.

 


11 názorů

agátka, agátka, som rada, že ťa tu mám...

toto je roztomilé -  čtyřicetiletý káčátko s otevřeným zobáčkem :)  *


agáta5
06. 11. 2017
Dát tip

tak kotě... jj, v televizi to bylo o ženě.. a ten muž říkal cica,cica moja a tak hezky si pomlaskával ... sexi kočka to byla :)

ano, každý jsme jiný.. vidím to doma, zrovna jsem byla o víkend u našich mladých, uklízeli jsme garáž a půdu.. budou přistavovat dětské pokojíčky, tak práce až na "půdu" :) bodly jim moje ruce, byla jsem utahaná jako kůň, ale když vidíš, že jsou tam plány a chuť změnit něco, to se potom pracuje - vezla jsem domů na skládku plné auto čurbesu :))

 a tam na mě čeká pomalu čtyřicetiletý káčátko s otevřeným zobáčkem :)  takže vím, že si jen tak povídáme, abychom zmírnili tu neschopnost posunout to jinam :)


agátka - cica, je kotě a používa sa aj pre dobre vyzerajúce baby,také sexi - že taká cica

agátka, pekne si sa zamyslela...takto by fungovala moja najstaršia, som o tom presvedčená...vypadla by z domu, našla by si asistentku, urobila vodičák na ručné ovládanie, mala by kvalitnejší život, Petra je iná

pozdravuejm aj Hanku a Kočkodana - jo velbloud je to :)


agáta5
06. 11. 2017
Dát tip

jak přeložíš do češtiny ... "cica" ?  už jsem slyšela v jednom filmu ze sedmdesátých let.. cica, cica

tak já mít mámu za zadkem celý den, asi bych se potento taky :) vím, že je to jiné, když je upoutána na vozík... jenže si to zkouším představit a nějak mi to pořád nejde.. Petruška potřebuje víc své osobní svobody, měla by se ráno připravovat sama... není možnost třeba elektrický vozík, to bys ji nemusela tlačit.. jsou organizace, které na ně přispějou nebo dokonce seženou prachy... by jí to možná zpříjemnilo život... a věčně tu sílu mít nebudeš...    můj pokojík by byl tabu .. a možná by ji to víc podpořilo v tom starat se o sebe sama... někdy mám pocit, že tě jen využívá a nechce se jí.. třeba s mytím vlasů :)  ale to jsou jen mé myšlenkové pochody, když to čtu .. 

a znovu - drž se :)


Kočkodan
05. 11. 2017
Dát tip
To já zase přijdu, i když jsem tu dnes byl. Mimochodem se slůvko „stálice“ dobře hodí k závěru tohoto dílu. A konečně vím, z čeho je fusak. Ťava by byl pro mladší Čechy nerozlousknutelný ořech.

8hanka
05. 11. 2017
Dát tip

pridám kúsok  obľúbenej

"Já přijdu a  tohle ti řeknu a  zase půjdu Tak čekej tiše...":)

*****


stá lica...:o)


no ako inak, veď ty si moja stálica :)


byl jsem tu...a zas přijdu...:o) 


to je pekné slovíčko, Jarko - špitání


revírník
05. 11. 2017
Dát tip

A já si vaše špitání rád poslechnu.


Na psaní názorů musíte mít ověřený email.
Sdílení
Nahoru