Nedokončená hra

„Mňam. Ako v luxusnej reštaurácii. Polievočka výborná, druhé super a ešte marhuľový koláčik!“ chváli Monka. „Dopijeme kávičku a ideme na to!“ Má na mysli partičku scrabble.

Práve doprala pračka, vybrala som oblečenie do koša a vyzvala Petru: „My si ideme zahrať a ty môžeš zatiaľ skúsiť povešať, dobre?“

„Ty si ohromná! To je provokácia! Vy si budete hrať a ja mám robiť!“

„Petra, to nie je za trest. Aj tak s nami nehrávaš. V rodine to takto funguje. Každý prispeje svojim dielom. Ja som vám navarila, nakúpila, oprala, riad umyla, Monka bola v robote, ty skúsiš povešať.“

„Zo zeme sa bojím!“

„Prinesiem ti tvoju kolieskovú stoličku, na druhú ti vyložím kôš, aby si sa nemusela zohýbať.“

Vôbec sa jej tento nápad nepáči, od začiatku pristupuje negatívne, začína s hnevom.

„Ako ponožku?“

„Petra, dôležité je, aby to nespadlo. Každý má iný spôsob. Monka vešia inak, ja inak, nájdi si svoj spôsob. Drobné veci zaštipcuj, väčšie preves cez polovicu. Veď si ma videla veľakrát, keď si mi zvykla podávať zo zeme z koša.“

Neskutočné množstvo jedovatých otázok, neviem sa na hru sústrediť. Vstanem, idem za ňou: „Nechaj to tak, choď do svojej izby, zapni si počítač. Toto nemá cenu. Neprospieva to nikomu.“

„Nie! Ja to dorobím! V centre, keď niečo začnem, tak to dorobím.“

„Sama si hovorila, že brmbolec dokončila Alenka, anjelika Terka. Ak niečo nezvládneš, dokončia za teba. Tam ide o to, aby si mala výdrž, trpezlivosť dokončiť prácu, ktorú ovládaš.“

Pokračuje, zúri, keď sa jej niečo zošmykne, ustavične vykrikuje.

„Petra, nechaj to, poslúchni mamu. Toto naozaj nemá význam,“ napomína ju Monka.

„Ale ona mi povedala, že vám otravujem večer! Počula si to. Zase ma máte za debila! Vy si myslíte, že mne je to jedno, ako sa správam? Zasa sa chovám ako debil. Viem to. Aj sama pred sebou si tak pripadám! Ale to preto, lebo mi povedala, že vám otravujem večer!“

„Skúsila si, nejde ti to, nechaj tak. Mama na základe toho, že ti už ide okrajovanie zemiakov, ťa chcela naučiť niečo nové, aby si sa aj ty cítila užitočnejšia. Mne sa nepáči, že si začala nadávať skôr, ako si to vyskúšala,“ hovorí Monka. „Predtým ťa chválila, ako pomáhaš s čistením zemiakov, ako sa ráno sama vychystáš, tak nevyberaj a neopakuj iba to zlé.“

Odchádzam radšej do kuchyne umyť riad, máme po hre. Hučí mi boiler, počujem len Petrin plač a krik a vytrvalé, tiché Monkine dohováranie, vysvetľovanie. Prádlo dovešala ona, Petru nakoniec spacifikovala, hra môže pokračovať. Pred koncom zazvoní Mišo.

„Dohráme zajtra. Nevystupuje z auta, máme zpoždění,“ smeje sa Monka, paroduje Slunce seno a beží za ním.