O broskyniach

V rámci večernej prechádzky sa vydávame na cestu k babke, nesieme jej nejaké dobroty, nech nemusí v tom teple nikam chodiť. Kým v kuchyni vykladám na stôl okrem iného aj  broskyne z mojej záhradky, dcéru zaparkujem na tráve pri dome. Schádzame s mamou po schodoch, blížime sa k nej, celá vysmiata naťahuje ruky, ukazuje, v každej broskyňa.

„Taký ujo išiel okolo," oznamuje.

„Nepoznáš ho?" som zvedavá.

„Nie som si istá."

„A čo ti povedal?" vyzvedám.

„Iba dobrý večer, nech sa páči, ja som poďakovala a odišiel."

Cestou domov.

 „To je sranda, že my nesieme cez celé mesto do Biskupíc desať broskýň a späť zasa dve, že?"

Prikyvuje.

„Ale tieto ti budú inak chutiť ako tie naše. Vieš prečo?"

Nevie.

„Lebo v nich bude kúsok dobroty človeka, ktorý sa s tebou podelil."

Pokýva hlavičkou.