Na troch kráľov

 

Zazvonil zvonec

Šiel som otvoriť dvere

Za plotom traja králi stáli

Začali spievať

Jeden z nich si robil žarty zo spevu

Asi sa cítil trápne

Hanbil som sa ja viac ako oni

Nevedel som čo povedať

Ste tmaví alebo biely

Bolo mi jedno akej farby sú

To len tak na posilnenie som si povedal

To tak neberiem čierny alebo biely

Prekvapili ma

Keby som vedel že prídu tak im dám zo stromčeka čokoládky

Nebudem z toho spať týždeň ale nie

Niekde im ani neotvoria

Otvoril som a hneď išiel dnu

Nevedel som čo s nimi

Žene som to oznámil povedala:povedz že si sám doma

Vrátil som sa a chvíľu som sa na nich pozeral

a premýšľal či im niečo dať

Povedal som:"Nikto nie je doma" a zatvoril som dvere

Jeden z nich sa opýtal:"Čo?"

Neodvážil som sa opýtať chcete jedlo?

To by som sa musel cítiť lepšie oveľa lepšie

Keby som im dal pomaranč ten by mi hodili najskor do hlavy

Neboli to chúďatká iste čo tatrankou by som sa im zavďačil

Určite chceli prachy

Čo sa mi na tom zdalo tak nechutné že som nevyliezol a neobdaroval som ich

Bola to naozaj iba zlá nálada?

Odvykol som si od takýchto zvykov?

Kedysi chodili nie len cigáni ako traja králi po bytoch

Mam ma učila pieseň

Zapamätal som si iba:A ty čierny ty tam vzadu nevystrkuj nevystrkuj na nás bradu

 

Považoval som to za žobranie trápne?

Asi som sa ja cítil trápne

Nech je tak či tak budú mať na mňa spomienku

Možno ich niekde vyhnali niekde neotvorili

ale nikto nepovedal:Nikto nie je doma a zatvoril dvere

Kedysi na veľkú noc keď sme boli šibať s bratom staré susedy z dola

tie ná povedali jedna:My nemáme defčata a druhá: já nemám nic

 

---